Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Pozostatok obrannej hradnej priekopy, ktorá slúžila pri obrane hradu až do stredoveku. Z pôvodne rozsiahlej priekopy sa dnes zachovala len malá časť na Mládežníckej ulici. Ostatné časti boli postupne zasypané a zastavané rodinnými domami.

Kamenná socha svätca na volutovom podstavci. Stojaci svätec je zobrazený v tradičnom ikonografickom poňatí v mníšskom šate a s Ježišom na kríži v náručí. Socha je novodobou kópiou, originál je uložený v Mestskom múzeum v Bratislave.

Kamenné barokové súsošie dvoch svätcov, sv. Rócha a sv. Šebastiána. Svätci sú postavení na hranolovom stĺpe, ktorého čelná stena je zdobená mašľou a festónom kvetín a plodov. Bočné steny sú zdobené peniažkami. V zadnej časti je datovanie 1767 a iniciály: R.O.F. a A. B.

Žulový hranolový pomník v strede s nápisovou tabuľou, na bokoch ukončený pylónmi. Postavený bol realizátormi regulácie toku Dunaja v roku 1896. Nápisová tabuľa je zo salzburského mramoru a nesie nápis v maďarčine, ktorý znie: Cez bránu túto nepriateľ často napádal Maďarov hoc trvale zvíťaziť nad nimi ani raz nedokázal. Pred kultúrou západu sa však táto cesta tisíc rokov neuzavrela. A aby sa ešte bezpečnejšou stala, národ maďarský zreguloval Dunaj. Nech ho prozreteľnosť stále požehnáva.

Drevený jednoduchý kríž postavený na Slovanskom nábreží. Pri kríži sa modlili a lúčili lodníci a rybári pred každou plavbou za šťastný návrat.

Objekt amfiteátra, pôvodne letného divadla, je situovaný na úpätí devínskej hradnej skaly. Hlavnú fasádu má orientovanú do Slovanského nábrežia na Dunaj. Po stranách má budova terénne schody, ktoré vedú na strechu, kde bolo javisko. Hľadisko bolo situované vo svahu. Autorom projektu je Václav Houdek, divadlo bolo postavené v roku 1948.
Budova dlhodobo chátra.

Jednopodlažný objekt s pravidelne riešenou fasádou. Nad oknami rovná nadokenná rímsa. Fasádu ukončuje profilovaná korunná rímsa. Objekt je ukončený sedlovou strechou s valbou. Na južnej strane má objekt vežu ukončenú stanovou strieškou, na ktorej je kovový ukazovateľ smeru vetra a na južne fasáde veže je hlava leva. Vila je zaujímavá svojou architektúrou vo vidieckom prostredí. Hodnotnou súčasťou je kovová vstupná bránka.

Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého. Socha je postavená na vyvýšenom podstavci tvorenom dvoma schodíkmi. Podstavec sochy je hranolový v prednej časti s nápisom RENOVATA 1843, čelo podstavca je zdobené rytou kazetou. Sv. Ján je zobrazený en face, v tradičnom ikonografickom poňatí, na hlave má biret, oblečený je do spodného rúcha, cez ktorý má oblečenú rochetu. V rukách drží kríž s ukrižovaným Kristom.

Socha stojaceho sv. Floriána je zobrazená v tradičnom ikonografickom riešení ako rímskeho vojaka a patróna hasičov. Sv. Florián stojí na štvorcovom podstavci, ktorý ej z roku1343. Pri nohách má horiaci dom. V svojej pravej ruke drží vedro, z ktorého leje vodu , v ľavej zástavu. Samotná socha svätca je pravdepodobne z 19. storočia.

Kamenný hranolový pilier na ktorom je zo zboku erb pravdepodobne domáceho šľachtica ( rodina Horváthovcov ? ) s nápisom G.D.M. K.V.C.C.M. T.R.A. Z druhej strany je nápis RENOVATIUM.
Socha Panny Márie je kamenná (?) , oblečená do dlhých šiat a modrého plášťa, ruky má na hrudi prekrížené. Pilier so sochou je ohradený jednoduchým kovovým plotom.

Objekt ľudového domu, s obdĺžnikovým pôdorysom a gánkom. Fasáda do ulice je dvojosová, okná lemované šambránou hore s rímsou. Štít je perforovaný dvoma obdĺžnikovými okienkami. Zo strany Hraničiarskej ulice je murované tehlové oplotenie.
Objekt je jeden z mála zachovaných domov tradičnej ľudovej architektúry obce.

Drevená socha ukrižovaného Krista na kríži. Kristus znázornený ako asketický muž, plný bolesti. Kríž má drevený rám, zozadu plný, hore s ozdobnou strieškou. Ohradený je dekoratívnym zábradlím.

Na betónovom podstavci je hranolový pilier ukončený rímsou. Na pilieri je socha Panny Márie s Ježiškom v náručí. Pilier je oplotený jednoduchým kovovým zábradlím s bránkou vpredu.

Dve kamenné platne z 1. pol. 18. storočia sú osadené do steny kostola. Obe sú architektonicky riešené rovnako. Na kvádrovanom sokli je polkruhová nika v ktorej je reliéf. Na ľavej doske má podobu nádoby, kotvy a kríža, v ľavej kľačiaceho anjela. V strednej časti majú dosky po stranách polostĺpy ktoré nesú vlys s nápisom a rímsy ukončené akrotériou v strede s erbom. Náhrobné kamene ukončuje kríž.

Kamenná platňa ktorej rám je v hornej a dolnej časti polkruhovo prevýšený. V strede je zoznam padlých občanov v 1. svetovej vojne. Na hornom preklade je veniec , ktorý pretína meč, na dolnom v strede voluta zdobená akantovými listami, na ktorej je malá plechová lucerna. Na zvislých rámoch je vľavo dátum 1914 a vpravo 1918. Na samotnej platni je menoslov padlých občanov obce.

MESTSKÝ ÚSTAV OCHRANY PAMIATOK V BRATISLAVE

V roku 2003 bola vypracovaná architektonická štúdia obnovy a dostavby kostola. K nej bolo vydané rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, ktoré schválilo zámer obnovy objektu kostola v plánovanom rozsahu a predpísalo pred začatím projektovej prípravy vykonať reštaurátorský výskum, archeologický výskum, vypracovať stavebno-technický posudok, posudok vlhkosti a na základe výsledkov týchto posudkov vypracovať projekt technického riešenia rekonštrukcie objektu.

Za najvážnejšie zistenie archeologického výskumu kostola Klarisiek v Bratislave sa dá doteraz považovať objav neskorolaténskeho opevnenia z 1. storočia pred Kristom. Je to objav, patriaci do kategórie archeologický nález roka časopisu Pamiatky a múzeá. O túto cenu sa Mestský ústav ochrany pamiatok hlavného mesta SR Bratislavy bude aj náležite uchádzať.

Cieľom archeologického výskumu je vypracovanie podrobnej archeologickej topografie priestoru parcely, ktorá ako už je na základe výsledkov výskumu známe, mapuje archeologické osídlenie parcely od novoveku - od prelomu 18. storočia až po neskorú dobu laténsku - 1.storočie pred n.l.

Archeologickým výskumom v rokoch 1994-1996 boli identifikované na mieste kaplnky sv. Jakuba štyri stavby a to predrománska rotunda, románsky karner a dve stavebné etapy gotického karnera.

Kaplnka sv. Jakuba na námestí SNP bola odkrytá v rokoch 1994-1996 v rámci archeologického výskumu, ktorý vykonal Mestský ústav ochrany pamiatok Výskum priniesol nové poznatky o histórii mesta, odkryl 4 podoby jednej stavby: predrománsku rotundu, románsku kostnicu, gotickú kaplnku s kostnicou a kaplnku sv. Jakuba.

Dnešná Partizánska ulica bola miestom, kde si v rokoch 1929 – 1930 dal MUDr. Karol Koch, významný lekár, chirurg a ortopéd postaviť súkromné sanatórium so záhradou. Projekt spracovali významní architekti Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otokar Klimeš.