Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka > Pamätihodnosti mestských častí - ostatné

 

Petržalka

pamätný dátum – 14. 9. 2003 – návšteva pápeža Jána Pavla II. v Petržalke
 
 

Zobrazených je 25 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  -1- 2 3 4  ďalšia stránka >
 
ZmenenéNázov a anotáciaZodpovedá
17.12.2010Erb [PDF, 74 kB]
Na návrh miestneho sudcu Leopolda Turka bol v roku 1832 za erb Petržalky prijatý symbol šiestich stromov(podľa vzhľadu koruny pravdepodobne lipy), zrkadliacich sa na hladine Dunaja. Erb Petržalky v tejto podobe : V striebornom štíte zo zelenej, drobnými zelenými prírodnými listnatými stromami porastenej trávnatej pažite vyrastajúci zelený, prirodzený zlatokmenný strom- heraldická komisia Ministerstva vnútra SR kladne posúdila návrh erbu MČ Bratislava – Petržalka a 12.11.1993 ho odporučila na prijatie do zastupiteľstva MČ a na zapísanie do heraldického registra, kde je registrovaná pod č. P- 14/93.
Uvedený erb sa používa aj na pečiatkach s príslušným textom dokumentujúcim príslušnosť k Petržalke (Engerau).
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Pečať [PDF, 73 kB]
Erb Petržalky - v striebornom štíte zo zelenej, drobnými zelenými prírodnými listnatými stromami porastenej trávnatej pažite vyrastajúci zelený, prirodzený zlatokmenný strom- či už vo farebnej, čiernobielej alebo inej podobe mestská časť Petržalka môže používať aj vo svojej pečati.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Vlajka [PDF, 687 kB]
Vlajka Petržalky má obdĺžnikový tvar s tromi cípami na pravej strane. Na vrchnej časti je pás zelený, v strede vlajky je úzky žltý pás a dole je najširší pás biely.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Insígnie starostu [PDF, 265 kB]
Podľa bodu s, čl. 2 Rokovacieho poriadku Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Petržalka v znení doplnkov č.1-11 miestnemu zastupiteľstvu je vyhradené určovať insígnie starostu.
Insígnie starostu Petržalky : reťaz , na spodnom okraji ktorej visí okrúhla časť , v ktorej sa nachádza erb Petržalky a nápis PETRŽALKA.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Kronika – Pamätná kniha obce Petržalky [PDF, 61 kB]
Zväčša každá obec si vedie kroniku. Inak tomu nie je ani v Petržalke, kde sa zachovali aj staršie kroniky so záznamami z konca 19. a z prvej polovice 20. storočia.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Mapy s vyobrazením Dunaja (originály v Archíve hl. mesta Bratislavy) [PDF, 132 kB]
V Archíve mesta Bratislavy a v iných archívoch aj kultúrnych inštitúciách sa nachádzajú plány a mapy Bratislavy a okolia od 17. až do 20.storočia, na ktorých je zachytený Dunaj aj so svojimi ostrovmi a ramenami a tiež územie dnešnej Petržalky.
V roku 1990 vydala Slovenská kartografia , Bratislava 4 mapy , ktoré sú uložené v Archíve mesta Bratislavy a ktoré chronologicky zachytávajú dobovo obraz Dunaja, jeho ramien a priľahlých území od konca 17. storočia do začiatku 19. storočia.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Pamätný dátum – rok 1809 – územie Petržalky bojiskom v Napoleónskych vojnách [PDF, 111 kB]
Petržalka resp. pravý breh Dunaja hral významnú úlohu vo vojne Napoleona Bonaparta proti rakúskemu cisárovi Františkovi I. Na pravom brehu Dunaja sa v novembri 1805 objavil francúzsky prieskumný oddiel v sile 30 husárov. Zistili situáciu v Bratislave, kam sa po predchádzajúcich rokovaniach koncom novembra uchýlilo francúzske vojsko v sile 9000 mužov na čele s maršalom Davoustom. Po 3 dňoch opustilo naše mesto a presúvali sa k Slavkovu. Pravý breh Dunaja a teda aj oblasť Petržalky ako dôležité predmostie hralo ešte väčšiu úlohu v roku 1809. V tomto roku sa do dejín zapísala aj Petržalka, lebo oblasť zákopov pred Petržalkou bola bojovým opevnením rakúskych vojsk proti jednotkám armády Napoleona Bonaparta.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
17.12.2010Pamätný dátum – rok 1848 – založenie prvej ľudovej školy na území Petržalky [PDF, 2,1 MB]
V roku 1848 postavili v Petržalke budovu ľudovej školy, ktorá pozostávala z jednej triedy a stála na vtedajšej Školskej ulici. Podľa zachovaných štatistických údajov navštevovalo v tom čase elementárnu školu v Petržalke len 38 detí. Škola bola v roku 1928 preradená na 5 triednu, po vybudovaní novej štátnej školy na Marxovej – Zadunajskej ulici. Od roku 1960 až do asanácie pôsobila v nej pobočka ĽŠU Petržalka.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – 14.9.1874 – založenie dobrovoľného hasičského zboru [PDF, 140 kB]
Veľké škody narobili okrem povodní aj požiare. Veľký bol najmä požiar v roku 1873. Jeho následky ťažko doľahli na všetkých obyvateľov obce. Preto sa rozhodli založiť dobrovoľný požiarny zbor. Ustanovujúce zhromaždenie petržalských požiarnikov sa konalo až o rok - 14. septembra v roku 1874. Najväčší a najtragickejší požiar však bol v Petržalke v roku 1912. Vtedy začala horieť pred siedmimi rokmi postavená továreň Matador. Vznikli miliónové škody a 500 robotníkov prišlo o prácu.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – r.1981-1892 – dokončenie železného mosta cez Dunaj (Most Františka Jozefa) a začiatok prevádzky železničnej dopravy cez Petržalku [PDF, 180 kB]
Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy nebola až do konca 19. storočia možná, kvôli nezregulovanému toku a neupravených brehov Dunaja. O výstavbe takéhoto mosta mestské zastupiteľstvo rozhodlo už 9.4.1877, ale s prácami sa začalo až v apríli 1889.Výstavbu financovala vláda. Projekt vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ale stavbu mosta realizoval mestský hlavný inžinier Anton Sedlein. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený, že mestské zastupiteľstvo požiadalo o uvedenie mosta do prevádzky. Na otvorenie mosta prišiel 31. decembra 1890 panovník František Jozef, podľa ktorého most bol pomenovaný. 1. januára 1891 po ňom prešli prvé vozy a ľudia. Výstavba mosta stála 780 tisíc zlatých. Mostné teleso dlhé 460 m a 6,5 m široké bolo položené na siedmich mohutných kamenných pilierov. Najprv bola vybudovaná len časť pre vozy a peších, čoskoro bol dokončený aj druhý užší most pre železnicu, ktorý bol posadený na tie isté kamenné piliere. Za prejazd po mos
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – rok 1894 – začiatok budovania priemyslu – rozvoj Petržalky [PDF, 122 kB]
V r. 1890-1891 bol postavený a verejnosti sprístupnený prvý stály most cez Dunaj a jednou jeho časťou premával aj vlak smerom do Petržalky a ďalej do Viedne. Toto veľmi pomohlo rozvoju priemyslu v Petržalke. Práve v blízkosti železničnej stanice v Petržalke na Kopčianskej ceste vznikali okolo roku 1894 prvé budovy tovární. Najznámejšou sa z nich stala továreň na smaltový riad Sfinx (SPHINX). História podniku siaha do obdobia okolo roku 1894, keď rakúsky podnikateľ Peter Westen založil závod na výrobu smaltovaného riadu a ten zabezpečoval aj potreby armády. Druhou oblasťou, kde sa rozvíjal priemysel v Petržalke, bola lokalita okolo Dunaja v oblasti dnešnej Incheby, kde mala svoje priestory aj píla a preglejkáreň bratov Harschovcov, nakoľko dovážali drevo po Dunaji na svojich vlastných lodiach a potom ho spracovávali.
Zakrátko vznikli aj ďalšie továrne – Gumon Avenarius(Gummi und Ballata Werke AG, neskôr Matador), Durvayova tehelňa.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – 15.8.1919 – obsadenie Petržalky československým vojskom [PDF, 278 kB]
Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 pririekli Dohodové mocnosti Petržalku Maďarsku. Petržalke hrozil úpadok. Viedenskí podnikatelia obmedzovali výrobu a chystali sa odtiaľto čo najskôr odísť. Československá diplomacia však dosiahla pri nasledujúcich jednaniach úspech. Vhodnou argumentáciou dosiahli, že sa Petržalka stala súčasťou Československa, ale iba de iure. V skutočnosti ju Maďari nechceli opustiť a dokonca tu boli polovojenské jednotky Maďarskej republiky rád. Večer 14.8.1919 zasadol štáb II. pluku Stráže slobody – československého vojenského zboru a rozhodol o obsadení Petržalky. Útok prebehol v noci okolo 1 až 3 hodine a to na dvoch miestach – v priestore pri dnešnom internáte Lanfranconi postavili československí vojaci pontónový most, po ktorom sa prepravil jeden prápor s pešou a guľometnou čatou na petržalskú stranu pri Pečenskom lese a ďalšia skupina našich vojakov musela zlikvidovať podmínovanie Starého mostu. Celá akcia prebehla veľmi rýchlo, v čase, keď maďarsk
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – 4.6.1920 – Trianonská dohoda - nové hranice Petržalky ako súčasti Československa [PDF, 31 kB]
Konečné hranice Československa po prvej svetovej vojne určila až Trianonská dohoda, ktorú prijali zástupcovia Československa i Maďarska 4. júna 1920 v zámku Grand Trianon pri Paríži. Maďarskú delegáciu viedol gróf Albert Apponyi, zástanca politiky veľkého Uhorska. Spojenci však maďarské argumenty neuznali. K zmene hraníc však nakoniec došlo, a to oklieštením územia dovtedajšieho Československa. Modifikovala sa však iba hranica od Ipľa na východ, ktorá bola pôvodne južnejšie.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – 10.10.1938 – začiatok okupácie Petržalky hitlerovským Nemeckom [PDF, 134 kB]
Rozpínavosť fašizmu a tragické udalosti, ktoré postihli Československú republiku v dôsledku Mníchova, drasticky zasiahli aj do vývoja Petržalky. 10. októbra 1938 bola obec pripojená k fašistickému Nemecku. Dvaja štábni dôstojníci československej armády sa pozdravili s nemeckým dôstojníkom sediacim na koni a po oficiálnej slovnej formule opustili československí vojaci Petržalku. Celková plocha zabraného územia bola 959 ha, 40 a, 53 m2, Podrobne o živote v Petržalke – Engerau v tomto období píše vo svojej publikácii Spomienky Staropetržalčana Jaroslav Gustafik .
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – 1.9.1939 – odtrhnutie Petržalky od Československa a pripojenie k Nemeckej ríši [PDF, 94 kB]
1. septembra 1939 bola Petržalka odtrhnutá od Československa a pripojená k Nemeckej ríše. Toto obdobie až do oslobodenia Petržalky v apríli 1945 bolo najtemnejším obdobím v dejinách Petržalky. Boli to roky biedy , odriekania, udavačstva a perzekúcií. Podrobne o tomto období píše pán Gustafik, ktorý celé toto prežil na vlastnej koži.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – 16.6.1944 - pri bombardovaní továrne Apollo bolo zasiahnuté aj Ovsište [PDF, 266 kB]
16. júna 1944 asi o 10,00 hodine sa rozozvučali poplachové sirény aj v Petržalke a zamestnanci továrne Semperit sa ponáhľali do úkrytov. Smerom od Viedne bolo počuť známe dunenie protileteckej obrany prehlušované monotónnym zvukom blížiacich sa bombardovacích lietadiel. Po chvíli sa na oblohe objavilo množstvo lesknúcich sa malých bodiek – boli to bomby, ktoré boli určené na rafinériu Apolo, ale keďže Ovsište, časť Petržalky sa nachádzala oproti starej rafinérie cez Dunaj, zopár z bômb spadlo aj na túto obývanú štvrť, niekoľko obytných domov dostalo priamy zásah a v ich troskách zahynulo viac Ovsišťanov. Ešte v 70. rokoch 20. storočia sa ich hroby nachádzali na cintoríne v Bratislave na Hrobárskej ulici.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – 2.4.1945 – oslobodenie Petržalky sovietskou armádou [PDF, 22 kB]
Koncom marca 1945 nariadili nemecké úrady evakuáciu obyvateľov Petržalky, avšak výzvu uposlúchli iba petržalskí Nemci. Prechod frontu z 3. na 4. apríla 1945 si nevyžiadal žiadne obete, okrem osôb židovského pôvodu. Boli spôsobené veľké materiálne škody. V predvečer oslobodenia Petržalky vyhodili Nemci do vzduchu most cez Dunaj, zapálili kasáreň ženistov a proviantné sklady v Ovsišti, ako aj staničné budovy a sklady a tiež jednu celú vlakovú súpravu. Po ohlušujúcej nočnej paľbe z kaťuší od Rusoviec, počas ktorej boli ostreľované nemecké delostrelecké batérie na Vodnom vrchu v Bratislave a na devínskej Kobyle, vtiahli nadránom 4. apríla 1945 predné hliadky sovietskych frontových oddielov do Petržalky, odtiaľ tiahli kolóny tankov smerom na Berg.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pripojenie Petržalky k Bratislave v r. 1946 [PDF, 124 kB]
Petržalka ( Engerau) od svojho samostatného vzniku v 16. storočí až do 20. storočia, kedy v 20. rokoch bola najväčšou obcou v Československej republike, sa stala 1. apríla 1946 súčasťou mesta Bratislavy ako jej XI. mestský (neskôr V.) obvod.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – r. 1973 – rozhodnutie o výstavbe novej Petržalky [PDF, 58 kB]
V júni roku 1966 bola vypúísaná súťaž na novú zástavbu starej petržalky s podmnienkou vytvorenia sídliska pre 100 000 obyvateľov a vybudovanie ďalších stavieb pre kultúrne, športové, školské , zdravotné a iné účely. Mala byť jednoznačne zachovaná aj priemyselná časť.O likvidácii starej Petržalky a nahradení pôvodných stavieb rodinných domov, ale aj polí, lúk, sadov a lesov na pravom brehu Dunaja novými domami sa definitívne rozhodlo v roku 1973. V marci toho istého roku bolo vydané územné rozhodnutie na stavbu prvého panelového domu. Ten bol postavený na Romanovej ulici a bol skolaudovaný v auguste roku 1977.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – 14. 9. 2003 – návšteva pápeža Jána Pavla II. v Petržalke [PDF, 170 kB]
Počas svojej tretej návštevy na Slovensku v dňoch 11. – 14. 9. 2003 pápež Ján Pavol II. na veľkom priestranstve pred kostolom Svätej rodiny v Petržalke slúžil 14. septembra 2003 od 10 hodine svätú omšu, počas ktorej blahorečil dvoch božích služobníkov – gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopku a rádovú sestru Zdenku Schelingovú.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätné názvy prvých osád na území Petržalky [PDF, 117 kB]
Názvy prvých osád nachádzajúce sa na území dnešnej Petržalky sa vyskytujú v listinách z 13. – 15. storočia ako Flocendorf (Flezyndorf) , ale aj Unger Au – teda Uhorský ostrov , pretože to bol ostrov a niva pri hraniciach s nemeckým etnikom, ktorý patril k Uhorsku. V 16. storočí, kedy na toto územie prišli Nemci a Chorváti, ktorí sa tu usadili ako utečenci pred Turkami, sa stretávame s názvom Engerau ( užšia niva) neskôr po maďarsky Ligetfalu, najmä od začiatku 20. storočia v slovenčine Petržalka.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Názvy lokalít a chotárov Petržalky [PDF, 301 kB]
Na pláne mesta Bratislavy od V. V. Mészárosa z r. 1930-1, ale aj na iných plánoch mesta a okolia a tiež v iných archívnych prameňoch, či v literatúre, sú zachytené staré názvy chotárov a častí Petržalky.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Zoznam richtárov, starostov a predsedov NV Petržalky [PDF, 29 kB]PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Historické mapy s vyobrazením územia dnešnej Petržalky (r.1765, 1820, 1883, 1930, 1945) [PDF, 568 kB]
V Archíve mesta Bratislavy a v iných archívoch aj kultúrnych inštitúciách sa nachádzajú plány a mapy Bratislavy a okolia od 17. až do 20.storočia, na ktorých je zachytený Dunaj aj so svojimi ostrovmi a ramenami a tiež územie dnešnej Petržalky. Niektoré sú publikované v nižšie uvedených publikáciách.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Historické vojenské plány ( z r. 1809) [PDF, 337 kB]
V čase napoleonských vojen v rokoch 1805 a 1809 pocítila Petržalka ničivosť vojenského obliehania a pozičnej vojny. Veliteľ Bratislavy Bianchi, rakúsky brigádny generál talianskeho pôvodu dal Petržalku z bezpečnostných dôvodov obohnať valmi. Dňa 3. júna 1809 francúzske vojsko obsadilo po generálnom útoku Petržalku, rakúske vojsko sa utiahlo do uzavretých valov s priekopami na predmostí , okolo sadu Janka Kráľa. Tieto postavenia francúzskeho i rakúskeho vojska sú zachytené na dobových plánov z roku 1809, ale aj na plánoch uvádzaných v neskoršej literatúre.
PhDr. Viera Obuchová, CSc.

Zobrazených je 25 z celkového počtu 83 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  -1- 2 3 4  ďalšia stránka >
 

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

web & design , redakčný systém