Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka > Pamätihodnosti mestských častí - ostatné

 

Rača

Erb mestskej časti a insígnie starostu
 
 
ZmenenéNázov a anotáciaZodpovedá
6.12.2010Erb mestskej časti a insígnie starostu [PDF, 214 kB]
Erb mestskej časti a insígnie starostu
Erb Rače je na pečatidle z roku 1605 zobrazený tak ako ho dnes poznáme: v červenom štíte sú dva oproti stojace levy, ktorí držia vo svojich labách kráľovské jablko .Jablko je jedným z kráľovských insígnií, má tvar gule s nasadeným krížom na hornej strane. Symbolizuje moc a vládu nad svetom (guľa – svet), ktorú vykonáva kresťanský panovník (kríž).
Insígnie starostu – reťaz: Celokovová reťaz starostu Rače je zložená z dvoch častí: pozostáva z medaily, na ktorej je erb mestskej časti a samotnej reťaze , ktorá je zložená s navzájom pospájaných ohniviek .
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
6.12.2010Vinohradnícky sud a lis [PDF, 398 kB]
Vinohradnícky sud a lis
Na Detvianskej ulici – v priestore pred Družstevným domom sú umiestnené dva tradičné symboly račianského vinohradníctva – drevený sud na víno a drevený lis na hrozno.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
6.12.2010Račanská pamätná izba [PDF, 258 kB]
Račanská pamätná izba
V budove Miestneho úradu na Alstrovej ulici je na prvom poschodí zriadená pamätná izba Rače. V miestnosti sú naaranžovaná exponáty dokladajúce život Račanov v minulosti. Ide o predmety materiálnej ľudovej kultúry ako mužský a ženský odev, vyšívaná kútna plachta, kolíska, vyšívané dekoračné uteráky, ďalej kuchynské predmety ako hrnčeky, misy, príbory , kávové mlynčeky a pod. Sú tu aj viaceré poľnohospodárske predmety, ktoré dokladajú spôsoby obživy obyvateľov Rače, najmä tie ,ktoré sú spojené s vinohradníctvom – putne, kade a tĺčiky na mačkanie hrozna, nástroje na ošetrovanie viniča ako vinohradnícke nožnice, nožíky a pod. Súčasťou pamätnej izby sú aj viaceré pôvodne cirkevné predmety – vyšívaný ornát, časti oltára a pod. Tiež predmety viažúce sa k činnosti dobrovoľného hasičského zboru – zástavy, zakladajúce listiny spolku a iné. Pamätná izba má edukatívny význam najmä pre školskú mládež, ktorá sa tu dozvie veľa zaujímavých informácií o živote v minulosti.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
6.12.2010Zástava Spolku vojenských vyslúžilcov a ich pamätná izba [PDF, 328 kB]
Zástava Spolku vojenských vyslúžilcov a ich pamätná izba
V miestnosti , v ktorej sa stretávajú členovia Spolku vyslúžilých vojakov generála M.R. Štefánika sú inštalované viaceré zástavy. Hlavná spolková zástava je z roku 1936, je z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom v rozmere 115 x 108 cm. Lemovaná je trikolórou, jedna strana zástavy je dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme, druhá strana zástavy má v ováli namaľovaných svätcov, patrónov Rače – sv. Filipa a Jakuba. Jednotlivé strany zástavy sú dekorované výšivkou striebornou a zlatou niťou. Súčasťou zástavy je aj žrď s donačnými plieškami, na ktorých sú mená donátorov a zakladajúcich členov spolku .
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
6.12.2010Ľudový odev [PDF, 237 kB]
Ľudový odev
Ľudový odev v Rači sa vyznačuje triezvosťou a jednoduchosťou, vyplýva to najmä z blízkosti mesta Bratislavy ako aj z konfesionálnych a národnostných dôvodov. Ženský tradičný odev má niekoľko základných súčastí - bielu košeľu s krátkymi naberanými rukávmi, dve sukne – spodnú – bielu, nabratú do pásovky., na ňu sa obliekala vrchná sukňa so vzorovaného plátna ,lemovaná krajkou, ktorá sa uväzovala na šnúrky. Na blúzku sa obliekal živôtik – „lajblík“, ktorý farebne ladil so vzorkou na sukni. Tento sa uväzoval vpredu na šnurovačku. Na sukňu sa spredu uväzovala čierna lesklá zástera . Na plecia sa prehodila farebná kašmírová šatka so strapcami. Súčasťou odevu boli aj dva rady korálikov uviazaných na krku. Vydaté ženy nosili čepiec z bielej riasenej čipky, zdobenej stužkami. K odevu sa nosili čierne nízke topánky.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
6.12.2010Račianská frankovka – značka červeného vína [PDF, 140 kB]
Račianská frankovka – značka červeného  vína
Začiatky pestovania viniča v Rači a okolí môžeme datovať do stredoveku. Už z 13 stor. máme údaje o rozlohe viníc a spracovávaní hrozna .Račianské víno patrilo medzi najkvalitnejšie vína z malokarpatskej oblasti a vždy sa predávalo trochu drahšie ako ostatné. Obyčajne ním zlepšovali iné vína, alebo ho predávali ako dezertné. Vyvážalo sa cez Rakúsko aj do Sliezska, veľa sa ho predalo aj v Bratislave. Delegáciu račianskych farníkov, vedenú svojim farárom roku 1767 prijala cisárovná Mária Terézia, ktorá račanom darovala donačnú listinu – dekrét o pestovaní “tereziánskej račianskej frankovky”, čím uznala račianske červené víno za vhodné i na viedenský cisársky stôl. Farárovi darovala krásny bohoslužobný ornát.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
6.12.2010Erdodyovská kaplnka [PDF, 329 kB]
Erdodyovská kaplnka
Na námestí v Rači už od 15. storočia stála kaplnka ,ktorá bola súčasťou Koloničovej kúrie. Slúžila ako prvý evanjelický kostol. Dom, spolu s kaplnkou menil majiteľov, od 18. storočia bol vo vlastníctve Erdodyovcov – z tohto dôvodu aj kaplnku volali Erdodyovská kaplnka. V roku 1756 grófka Terézia Esterházy, manželka grófa Juraja Erdődyho, sudcu kráľovskej kúrie, darovala kaplnku rímskokatolíckej cirkvi pre farnosť v Rači. Obyvateľom Rače slúžila až do roku 1935, kedy bola asanovaná a na jej mieste bol postavený nový Obecný dom (1936-37).
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
6.12.2010Kaplnka Najsvätejšej Trojice [PDF, 338 kB]
Kaplnka Najsvätejšej Trojice
Račanský cintorín na konci Detvianskej ulice je zo začiatku 18. storočia. Jeho súčasťou bola aj kaplnka Najsvätejšej Trojice, ako uvádza Ľ.Havlovič – bola z roku 1730. Kaplnka bola jednoduchá stavba o jednom priestore, vstup bol cez segmentovo ukončený otvor, ktorý bol uzavretý kovovou dekoratívnou mrežou. Kaplnku zrušili v roku 1973, kedy musela ustúpiť pri rozširovaní cesty. Za zrušenú kaplnku Najsvätejšej Trojice postavili v priestore cintorína, roku 1973, kaplnku Lurdskej Panny Márie. Pôvodnú mrežovú bránu zo zrušenej kaplnky použili na novú kaplnku.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
6.12.2010Židovský dom a modlitebňa [PDF, 347 kB]
Židovský dom a modlitebňa
V priestore, kde dnes stojí nákupné stredisko potravín postavené v roku 1970, bola do roku 1936 židovská modlitebňa. Pôvodne dom patril kresťanským majiteľom, na strane od ulice bola vo výklenku socha Madony. Neskorší majiteľ bo Ferdinand Weissfaller – žid, ktorý na prízemí domu prevádzkoval kóšer mäsiarstvo, na poschodí bola modlitebňa, kde sa stretávali židia z Rače a okolia.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

web & design , redakčný systém