Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka > Pamätihodnosti mestských častí - ostatné

 

Karlova Ves

Obraz sv.Floriána, patróna hasičov
 
 
ZmenenéNázov a anotáciaZodpovedá
4.12.2010Zvony vo veži kostola sv. Michala [PDF, 108 kB]
Menší z dvoch zvonov je z roku 1796. Odlial ho Ioann Christelli príslušník významnej bratislavskej zvonolejárskej rodiny v 18.storočí.
Väčší zvon je z roku 1860. Kostolu ho darovali Karlovešťania Mathias Lučanič a Františkek Müller.. Odlial ho bratislavský zvonolejár Karl Föhr.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Obraz sv.Floriána, patróna hasičov [PDF, 94 kB]
Pri príležitosti vysviacky prvej motorovej striekačky Dobrovoľníckeho hasičského zboru v Karlovej Vsi ho v roku 1936 namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík. Po jeho obvode, na medených plieškoch sú vyryté mená Karlovešťanov. spolkov a organizácií, ktoré v organizovanej zbierke dobrovoľne prispeli na jej zakúpenie. Je medzi nimi aj meno farára, politika a národovca Th.Dr. Ferdiša Jurigu v tom čase obyvateľa Karlovej Vsi . Obraz bol dlhodobo súčasťou výzdoby interiéru kostola. V súčasnosti už nie je. Ešte v roku 2005 sa v kostole nachádzal, uložený v priestore za oltárom.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Obrazy zastavení Krížovej cesty [PDF, 20 kB]
Namaľoval ich Karlovešťan Rudolf Haulík v roku 1935. Boli súčasťou pôvodnej výzdoby karloveského kostola, ktorý vznikol v roku 1935 prestavbou dovtedajšej kaplnky sv. Jána Nepomuckého, postavenej koncom 18. storočia. Rovnako ako obraz sv. Floriána boli ešte v roku 2005 uložené v priestore za oltárom.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Súbor poľných náčrtov karloveského chotára z roku 1896 [PDF, 457 kB]
V archíve Výskumného ústavu geodézie a kartografie na Chlumeckého ul. v Bratislave je uložený súbor poľných náčrtov katastrálneho územia Devín. Jeho súčasťou je aj úzenie Karlovej Vsi. Poľné náčrty, ako východzie podklady pri tvorbe katastrálnej mapy obsahujú rozdelenie územia na jednotlivé záhony a parcely s vyznačením druhu pozemku (vinohrad, záhrada. les) a menom jej vlastníka. Sú jediným zdrojom informácií o rozlohe vinohradov v Karlovej Vsi, ako aj o vlastníckych vzťahoch z konca 19. storočia. Tým viac, že písomný aparát ku katastrálnej mape Devína a tým aj Karlovej Vsi z tohto obdobia sa nezachoval. Stratil sa počas vojnových udalostí.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Hraničné kamene medzi Slovenským štátom a Nemeckou ríšou [PDF, 961 kB]
Podľa dohôd z Mnichovskej konferencie, ktorá sa konala 29.9.1938 muselo Československo odstúpiť Nemecku rozsiahle územia v pohraničných oblastiach Čiec a Moravy. Nemci ale siahli aj na slovenskú zem. Najskôr obsadili Petržalku a 22.11.1938 sa nemecká colná stráž preplavila na člnoch do Devína a obsadila ho, vrátane vodárenského ostrova Käsmacher. Po ťažkých rokovaniach ho po desiatich dňoch zo záberu vypustili. Definitívna hranica okupovaného územia v smere od Devína potom viedla stredom toku karloveského ramena Dunaja. Pri vodárenskom tuneli prešla na severnú stranu Devínskej cesty a dnešnou ulicou Dlhé diely I, vtedy Cigánskou dolinou, pokračovala do miesta kde je dnes obratisko autobusov č.32 na Dlhých dieloch. Odtiaľ viedla po okraji lesa nad dnešnými Kútikmi, cez Jezuitský les a východným svahom Devínskej Kobyly k rieke Morava.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010„Hodové hrozny“– symbol karloveských hodov [PDF, 404 kB]
Septembrové michalské hody sa v Karlovej Vsi organizujú od roku 1935, kedy vznikol dnešný kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Aj v časoch, keď ešte nebol kostol, len kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1796, boli hody v Karlovej Vsi – vinohradníckej obci v období oberačiek hrozna. Tento termín korešpondoval aj s jesenným odchodom mladých regrútov na vojnu. Regrúti boli aj hlavnými organizátormi svetskej časti hodov. Snažili sa . aby boli ich dôstojnou rozlúčkou s rodinou, dievčatami, kamarátmi i ostatnými obyvateľmi obce.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Stará mohutná vŕba [PDF, 193 kB]
Kedysi stála na hornom konci dediny v mieste, kde je dnes na Karloveskej ulici v poradí druhý nadchod nad električkovou traťou do Dúbravky. Pre Karlovešťanov to bolo významné. poverami opradené miesto. Vraj sa v dávnych dobách pri nej na metlách zlietali tébenské a koldorfské (devínske a karloveské) bosorky. Každoročne v dňoch od zeleného štvrtku do bielej soboty, keď boli „zavázané zvony“ začínali pri nej svoju cestu dedinou karloveskí „rapkáči“. Mohutným zvukom svojich nástrojov-rapkáčov denne suplovali zvon z veže karloveského kostola. Pri vŕbe bola studnička s pitnou vodou, vďaka čomu sa toto miesto tiež nazývalo „pri studénky“
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Dom národovca a politika Th.Dr. Ferdiša Jurigu [PDF, 194 kB]
Stál v dolnej časti hlavnej ulice v mieste, kde je dnes parkovisko pred supermarketom Lidl. Nebol veľký, ale pôsobil mohutne. Hlavne jeho južná uličná časť s plochou strechou pripomínala malú baštu. Mal rozľahlý dvor. Po jeho obvode boli umiestnené prízemné objekty s jednoizbovými nájomnými bytmi. Vystriedalo sa v nich veľa nájomníkov, napr. Homolovci, Haulíkovci, Baumgartnerovci, Bohunskovci a iní. Dvor bol plný detí. Detské hry sa neobišli bez obvyklej zvukovej kulisy. Juriga mal deti rád, spravidla ich krik toleroval, ale čím bol starší, tým častejšie ich zahriakoval. Dom obýval až do svojej smrt v roku 1950.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Jurigrad [PDF, 273 kB]
Ferdiš Juriga v roku 1916, ešte ako farár vo Vajnoroch, kúpil pozemok v Karlovej Vsi, asi 1500 m od karloveskej vodárne smerom do Devína. Nachádzal sa na svahu, na vyvýšenom mieste s výhľadom na Dunaj.Tu časom vybudoval svoje letné sídlo a nazval ho Jurigrad. Po prehraných voľbách v roku 1929, ako 56 ročný, ale plný telesných a duševných síl opustil politickú arénu a hľadal nové pole pôsobnosti. Okrem literárnej činnosti, našiel ho aj vo výtvarnom umení. Sám nemaľoval ani nesochárčil, ale na Jurigrad si pozýval maliarov a sochárov a získaval ich pre svoje plány, aby na jeho náklady a podľa jeho predstáv tvorili umelecké diela s národnou, náboženskou a cyrilometodejskou tematikou. Jeho návrhy a námety do konkrétnych diel stvárnili v tom čase významní sochári Alojz Rigele a Jozef Pospíšil. Maliari Alexander Buzna, Andrej Kováčik a František Fahrman.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Hrob Ferdiša Jurigu [PDF, 278 kB]
Ferdiš Juriga zomrel 23.11.1950 a bol pochovaný na cintoríne v Karlovej Vsi. Tu pod dôstojným pomníkom odpočíval až do 8.10.1996. Vtedy Matica slovenská premiestnila jeho ostatky spolu s pomníkom na Národný cintorín do Martina. Takéto kananie nemalo oporu v zákone, ani etické opodstatnenie. O to viac, že sa udialo tajne, bez vedomia rodiny a vtedy ešte jeho žijúcich synov, súhlasu mestskej časti a obyvateľov Karlovej Vsi. Je pravdou, že Matica neskôr na prázdnom hrobe postavila jednoduchý pomník aj s vysvetľujúcim textom. To ale nezabránilo jeho celkovému spustnutiu. V takom stave vonkoncom nezodpovedá postaveniu, ktoré mal Ferdiš Juriga v histórii slovenského národa v prvých desaťročiach 20. storočia. Z tohto dôvodu , ale aj z ľudského a kresťanského hľadiska je žiaduce, aby miesto jeho prvého pochovania na území Karlovej Vsi, kde prežil vyše tridsať rokov svojho života ho dôstojne pripomínalo aj budúcim generáciám.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Dom rodiny Prügerovcov [PDF, 160 kB]
Prügerovci, známa bratislavská rodina pôsobiaca v pohostinstve a hotelierstve, si dom v Karlovej Vsi postavili v rokoch 1924-25.
Zakladateľom rodinnej tradície bol Heinrich Prüger st. (1834-1898). Pokračovateľmi synovia Július (1871-1930), ale najmä Heinrich ml. (1867-1929). Tento bol takmer tridsať rokov svetobežníkom. Precestoval všetky kontinenty okrem Austrálie. S obľubou sa zdržiaval a pôsobil v tých najlepších hoteloch. V mnohých zastával významne pracovné zaradenie. Postupne sa vypracoval na uznávaného svetového experta v oblasti hotelierstva. O jeho nápady a návrhy bol všade veľký záujem. Počas svojho pobytu v Londýne bol poradcom pri navrhovaní hotelových a reštauračných častí zaoceánskych lodí Imperátor a Titanic...
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Lanfranconiho vila [PDF, 241 kB]
Enea Gracioso Lanfranconi sa narodil v Taliansku, v Lombardii v r.1850. Jeho rodičia sa natrvalo usadili v Bratislave, kde po ukončení štúdia v Miláne prišiel aj on. Bol vynikajúcim odborníkom na vodné diela, vypracoval návrh regulácie Dunaja. Bol zakladajúcim členom Uhorskej historickej spoločnosti, významným zberateľom umenia, obrazov, historických máp a medirytín. Zaujímal sa aj o archeológiu. V Bratislave mal dva domy – palác na námestí Ľ.Štúra (dnes Ministerstvo životného prostredia), v ktorom sústredil svoje zbierky.Ešte za svojho života podaroval časť svojich zbierok mestu Bratislave. Zomrel náhle v r.1895. Druhý Lanfranconiho dom bol na konci Mlynskej doliny, tam kde sa vlieva Vydrica do Dunaja.
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43
4.12.2010Záhradníctvo Valentová [PDF, 370 kB]
Záhradníctvo Valentová sa rozprestieralo sa na ploche takmer 5 ha, od Líščieho údolia po hornú časť Karlovej Vsi, nazývanú Grefty, alebo Dúbravské. Vľavo od objektu s komínom (kotolňa) stojí dnes kostol sv.Františka. B. Valentová založila záhradníctvo v r. 1925, kedy sa začalo aj s budovaním skleníkov, pričom ich celková plocha dosiahla nakoniec niekoľko tisíc m2. Pôvodné spektrum činnosti podniku bolo veľmi široké. Od pestovania okrasných drevín, trvaliek a skalničiek po skleníkové kultúry, vrátane orchideí a kaktusov (krásne chryzantémy).
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. 02/54433851, kl. 43

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

web & design , redakčný systém