Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Zoologická záhrada v Bratislave je začlenená do celosvetovej siete zoologických záhrad. História bratislavskej ZOO nie je veľmi dlhá. Prvé nápady na založenie ZOO sú okolo r.1958. V r.1959 bola zriadená samostatná organizácia ZOO Bratislava a začal sa stavať samotný areál ZOO na ploche cca 7 hektárov. Bratislavská ZOO bola otvorená 09.05.1960, v tom čase mala 238 kusov zvierat, 74 druhov.

Z umelecko-historického hľadiska si pozornosť zaslúži kaplnka (dom smútku) na Cintoríne Slávičie údolie, mimoriadne pekne zachovaná vysoko účelová stavba z čias založenia cintorína (r.1912). Je príkladom funerálnej architektúry, postavenej v neorenesančnom slohu.

Kamenné zábradlie vzniklo na základe architektonickej súťaže z roku 1953, ktorú vyhrali mladí architekti Ivan Matušík a Ivan Salay. Stvárnenie zábradlia, ako aj výber materiálu bol ovplyvnený dvomi výraznými stavbami, ktoré sa dokončovali v tých rokoch – Parkom kultúry a oddychu a hotelom Devín.

Vedľa torza kamenného barokového mosta z 18. storočia a nového mosta Slobody je na zatrávnenej ploche osadená kamenná tabuľa s menami obetí, ktorí zahynuli pri pokuse o prekročenie slovensko – rakúskej hranice. Na ploche tabule je vyrytých 42 mien obetí, bola odhalená 14.11.2013 a jej autorom je akad. sochár Juraj Čutek.

Pamätník obetí komunistického režimu bol postavený v areáli cintorína Vrakuňa v r. 1992 – jeho slávnostné odhalenie bolo, za prítomnosti vládnych a cirkevných predstaviteľov, 29.10.1992. Pamätník je venovaný obetiam komunizmu z r.1945-1989, ktorých mená sú zvečnené na pamätných tabuliach.

Dňa 19.08.2015 bol v areáli kúpaliska Zlaté piesky odhalený malý pomník, pripomínajúci obete leteckej havárie zo dňa 28.07.1976 ,pri ktorej zahynulo 76 ľudí. Pamätník je vyhotovený z dvoch druhov kameňa, tmavosivá kamenná doska, na povrchu mierne zvlnená, pripomína hladinu jazera, je v strede akcentovaná bledosivou doskou vybrúsenou do tvaru krídla lietadla. Po stranách kamennej tabule je vytesaný text. Autorom pomníka je Roller a Valček , ktorí ho vyhotovili v r. 2014.

V ťažko prístupnom, lesnatom teréne na kopci Sitina je umiestnený jednoduchý pomníček z hrubých, neopracovaných skál, zlepených maltou. Pomník má na čelnej strane mramorovú dosku s rytým textom. Na nej sú napísané mená obetí leteckej havárie, ktorá sa stala na tomto mieste 01.01.1998.

Niekoľko mesiacov po leteckej nehode bolo na mieste nešťastia vysadených 82 briez, za každú obeť jedna. Väčšina z nich bola však počas veternej smršte, ktorá postihla Malé Karpaty v máji 2010, vyvrátená. Na mieste nešťastia stál okrem briez len dvojkríž pozbíjaný z dosák a kamenná mohyha. Dnes je na blízkom strome umiestnená pamätná tabuľa s podrobným textom o katastrofe aj s menami obetí. K pamätníku nás privedie od Bieleho kríža smerovka.

V rámci areálu bývalej továrne Dynamitky, od roku 1951 Chemických závodov Juraja Dimitrova, v jeho východnej časti zo strany Nobelovej ulice postavili v roku 1907 železobetónový vodojem. Druhý identický objekt sa do dnešného dňa nachádza mimo výrobného areálu bývalej továrne Dynamitky, v parku neďaleko Nobelovej ulice. Obidve vodné veže sú zachytené na fotografii zo začiatku 20. storočia nachádzajúcej sa v Štátnom oblastnom archíve na Križkovej ulici v Bratislave. V čase prevádzky fabriky slúžili tieto vodné veže ako zásobáreň priemyselnej vody na jej chod. V noci do nich načerpali vodu, ktorú cez deň využívali. Medzi stenou nádrže a exteriérovou stenou je priestor, ktorý zabezpečoval, aby voda v zime nezmrzla.

Pamätník obetiam vojny – nemeckým vojakom, ktorí padli počas druhej svetovej vojny je v areáli cintorína Vrakuňa. Voľne prístupný areál je vytvorený z centrálnej vydláždenej časti s dominantným dreveným krížom. Priestor okolo kríža lemujú bronzové tabule s menným zoznamom padlých nemeckých vojakov.

Pomník obetiam 1.svet. vojny je na cintoríne Slávičie údolie situovaný v priestore 8.sektora, na mieste, kde boli uložené pozostatky zo zaniknutých vojenských cintorínov na území mesta, kde boli pochovaní vojaci a obete bojov z rokov 1914-1918.

Pomník padlých Petržalčanov v 1. svetovej vojne a zomrelých príslušníkov Dobrovoľného
Požiarnického zboru bol na náklady bývalého podniku Matador prenesený v roku 1965 zo
starého petržalského cintorína a postavený na súčasné miesto v tomto petržalskom cintoríne.

Budova železničnej stanice v Devínskej Novej Vsi leží na trati Bratislava hl. st. - Kúty - Břeclav a odbočuje z nej trať do Marcheggu. Ide o najstaršiu železnicu na Záhorí, ktorá viedla z Bratislavy do Devínskej Novej Vsi a odtiaľ do Marcheggu a Gänsendorfu v Rakúsku, kde sa spájala s traťou Viedeň - Břeclav. Postavili ju v roku 1848. Železničná stanica v Devínskej Novej Vsi spolu s lamačskou železničnou budovou bola najstaršia na Záhorí. Vybudovali ju pri stavbe trate a slúžila až do roku 1980-81, keď ju zbúrali a vybudovali novú.

V priestore dnešných ulíc Karpatská, Beskydská a Šancova dal Juraj Schulpe (1867 – 1936) z vlastných finančných prostriedkov, vtedajších 10 000 zlatých, postaviť päť jednoposchodových obytných objektov s 35 bytmi, budovu „ovody“ – teda škôlky, budovu, kde sa nachádzala knižnica a aj akési zdravotné stredisko a tiež kultúrne centrum –múzeum.

Dnešné petržalské závodisko nadväzuje na históriu tohto športu v našom meste, ktorá sa začala písať v máji 1826, kedy sa v Bratislave odbehli prvé konské dostihy vďaka mecenášstvu grófa Széchenyiho. Staré závodisko, ktoré sa na konci 19. storočia nachádzalo neďaleko Sadu Janka Kráľa a zachovala sa nám na pohľadniciach jeho podoba, je zapísané do zaniknutých pamätihodností MČ Petržalky.

Do areálu kúpaliska, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti areálu továrne Matador a v roku 1963 jeho zriaďovateľom bola Telovýchovná jednota Iskra Matador, sa vchádza cez vstup nachádzajúci sa v strede prízemnej dlhej budovy, vo vnútri ktorej sú šatne, WC a ďalšia vybavenosť a ktorá z vnútornej strany areálu funguje ako čiastočne zastrešená tribúna pri veľkom bazéne (50 x 25 m). Okrem tohto bazéna sa tu nachádza aj bazén pre neplavcov (25 x 12 m) a 2 malé detské bazény. Kúpalisko malo kapacitu 4000 ľudí. 7. augusta 1965 sa tu konali Medzinárodné majstrovstvá v plávaní.