Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Eduard Nepomuk Kozič sa vo Viedni vyučil za fotografa, svoj 1. ateliér si zriadil na Kozej ulici, neskôr na Hviezdoslavovom námestí v dome č. 4. Bol prvým významným umeleckým fotografom Bratislavy, vytvoril portéry mnohých významných bratislavských mešťanov. Bol veľmi progresívnym fotografom a vynálezcom nových fotografických techník – fotografie prenášal aj na iné materiály, napr. na textil, alebo sklo.
Pôvodný hrob dnes pripomína len kamenná tabuľka s menom.

Detský hrob s architektonickým dotvorením.
Na podstavci v podobe brala je vpravo nápisová doska ktorá končí krížom. Naľavo od dosky stojí detská postava anjela so zopätými rukami k modlitbe. O kríž sa opiera kotva – symbol nádeje.

Náhrobník v podobe jednoduchého pylóna s menami zosnulých.
Krištof Glockl bol jedným z posledných profesionálnych rybárskych majstrov v Bratislave. Zúčastňoval sa všetkých záchranných akciách pri povodniach, bol vedúcim funkcionárom rybárskych a lodiarskych korporácií. Z jeho iniciatívy sa zaviedla tradícia položenia venca do prúdu Dunaja na počesť utopených lodníkov.

Náhrobník z dielne firmy Mahr.
Je tvorený jednoduchým pylónom vpredu s menami zosnulých. Po stranách sú ojedinele a zaujímavé kovové stojany. Tvorí ich dole podstavec z esíčok a tordovaných prútov, samotný stojan je ukončený zahnutými prútmi.

Hrob hodnotný kováčskou súčasťou - bohato riešenou a remeselne kvalitne prevedenou kovovou ohradou.
Hrobové miesto je vymedzené ohradou tvorenou motívmi lomených oblúkov vyplnených esíčkami. Náhrobník v tvare pylónu z bieleho kameňa vodorovne členený vystupujúcimi štítmi, s krátkym nápisom Lászlócsalád, nad nápisom kríž.

Náhrobník tvorený v spodnej časti imitáciou brala na ktorom je pylón z čierneho mramoru s nápismi a uvedením zamestnania a ocenenia zosnulého, ojedinelý a vzácny zachovaním fotografií zosnulých. Nápis hovorí , že Johann Schinszky bol hlavným skladníkom Dunajskej paroplavebnej spoločnosti, držiteľom vojenskej medaily, medaily za statočnosť, jubilejnej a čestnej medaily.

Kubistický a na ploche cintorína ojedinelo riešený náhrobník.
Náhrobník tvorí šírkovo komponovaná kamenná doska, dole na stranách sú hranolové vystupujúce podstavce pre vázy. Horná časť má nápisovú dosku ktorá je ukončená profilovanou rímsou. Obvod dosky je profilovaný so zaoblenými rohmi.

Gejza Rehák bol 1. predsedom prvého Slovenského olympijského výboru. Vo Viedni pôsobil ako predseda spolku Národ, bol zakladateľom a režisérom divadelného krúžku, zakladateľom a dirigentom slovenského spevokolu a hudobnej kapely, viedol kurzy pravopisu. Vo Viedni sa stýkal s významnými predstaviteľmi slovenského i českého verejného života.

Náhrobok v podobe jednoduchej dosky s menami pochovaných.
Profesor Zaviačič bol v rokoch 1989 – 2002 prednostom Ústavu patologickej anatómie na LF UK v Bratislave. Je svetovým predstaviteľom a objaviteľom ženskej prostaty, ako prvý na svete tento orgán popísal a vďaka nemu sa tento termín stal od roku 2001 súčasťou medzinárodnej anatomickej terminológie. Zaslúžil sa o to, že Spoločnosť slovenských anatómov bola prijatá do World Association in Societies od Pathology. V roku 1998 sa stal nositeľom Krištáľového krídla.

Príklad kubistického náhrobníka. V spodnej časti je predsunutý kvetináč. Samotný náhrobník tvorí hranolová platňa na sokli s nápismi nad ktorými je reliéf Kristovej hlavy s tŕňovou korunou. Vedľa nápisovej dosky je stĺp nesúci preklad, ktorý mal prekrývať chýbajúcu vázu, alebo svietnik.

Zaujímavo riešený secesný náhrobník.
Tvorí ho pomerne úzka kamenná platňa, ktorá má dole vľavo nápisovú dosku, vedľa ktorej je kríž. Vrch náhrobníka imituje prevísavé konáre smútočnej vŕby – symbolu smútku.

Náhrobník zaujímavý koncentráciou symbolov.
Na čelnej strane podstavca imitujúceho bralo je nápisová doska. Na nej je kríž ovinutý plastickými vetvami viniča – symbolom Krista a ako i symbolom kresťanskej viery. Naľavo od zvislého ramena kríža je o kríž priviazaná kotva – symbol nádeje.

Vrchný finančný radca, politik a diplomat. Od roku 1896 bol vyslancom Rakúska – Uhorska v Číne a v Srbsku.
Náhrobok tvorí mohutná kovová platňa s menom a dátumami zosnulého.

Náhrobník s krížom a sochárskym dotvorením.
Na kubusovom podstavci kľačí anjel so sklonenou hlavou. V rukách drží nápisovú dosku s menom zosnulej, ktorú lemujú jeho mohutné krídla. Z krídiel anjela vyrastá kríž bohato dekorovaný ružami.

Ojedinelo riešený náhrobník na spôsob božej muky a zaujímavý zároveň uplatnením keramického materiálu.
Má podobu smerom hore sa rozširujúceho stĺpa. Dole v spodnej časti je nádoba na kvety. Stĺp v hornej časti člení rímsa nad ktorou je nika v ktorej je osadený keramický reliéf Madony s dieťaťom. Stĺp ukončuje malá strieška.

Náhrobník v podobe jednoduchej kamennej dosky s nápisovou tabuľou.
Eugen Engyeli bol významný publicista a novinár, šéfredaktor denníka Grenzbote. Grenzbote bol denník v nemeckom jazyku, ktorý vychádzal na Slovensku do roku 1945. Od r. 1939 bol Grenzbote nemecký politický denník, ktorý vychádzal v Bratislave. Bol úradným orgánom nemeckej národnostnej skupiny a nemeckých organizácií na Slovensku.

Hrob župného lekára a kultúrneho pracovníka. Jozef Minárik bol popredným členom spolku Detvan v Prahe , spolupracovník V. Šrobára a dr. Pavla Blaha.
Hrob je tvorený jednoduchým pylónovým náhrobníkom s menami zosnulých. Náhrobný kameň je z dielne kamenára Mahr.

Hrobové miesto tvorí náhrobná doska, náhrobník a kovová ohrada.
Náhrobnej doske dominuje kamenná váza na kvety, je oválneho tvaru zdobená akantovými listami. Náhrobník má podobu jednoduchého pylóna s nápismi. Hrobové miesto vymedzuje kovová ohrada v strede s bránkou, tvorená poliami vyplnenými esíčkami.

Zaujímavo a ojedinele riešený hrob s imitáciou jaskyne.
Náhrobok tvorí kamenná platňa s dvoma kovovými úchytmi. V jej záhlaví je náhrobník imitujúci kamennú jaskyňu. V spodnej časti je nápisová doska s fotografiami zosnulých. Nad ňou je jaskynná nika v ktorej je osadená socha Panny Márie Lurdskej.

Sochársky dotvorený náhrobník so sochou plačky.
Náhrobník má v spodnej časti hranolový kubus, na ktorom je vľavo nápisová doska, napravo na podstavci stojí plačka , ktorá zvrchu objíma náhrobný kameň. V rukách drží smútočný veniec, z ktorého dole padajú stuhy. Medzi nápisovou časťou náhrobníka a nohami plačky sú vyrastajúce kvety. Náhrobník zakončuje kríž bez korpusu Krista.

Hrob slovenského archeológa, ktorý sa dlhé roky venoval skúmaniu slovanského osídlenia v Devíne ako i skúmaniu devínskeho farského kostola sv. Kríža a priľahlého cintorína. Bol dlhoročným zamestnancom Múzea mesta Bratislava.

Hrob tvorený náhrobníkom, náhrobkom a ohradou. Náhrobok tvorí jednoduchá kamenná platňa na konci ktorej je náhrobník v podobe jednoduchého pylóna v strede s nápisom. Hrobové miesto vymedzuje 6 kamenných pilierov spojených dvojicou prekrížených reťazí. Autorom hrobovej architektúry je bratislavský kamenár Schramm.

Náhrobník v podobe stély dole so soklom imitujúcim bralo. Sokel má v hornej časti nádobu na kvety. Nad soklom je nápisová doska, v hornej časti s reliéfom mladej modliacej sa ženy, Panny Márie. Svätica je zobrazená z profilu, okolo hlavy má svätožiaru, ruky zdvihnuté a zopnuté k modlitbe.

Náhrobník jednoduchého pylónového tvaru.
Významná bratislavská zlatnícka rodina, ktorá pozlátila korunu na veži Dómu sv. Martina. Móritz Weinstabl urobil strieborný model pomníka J. Hummela z roku 1887 a miniatúru pomníka Márie Terézie v roku 1897. Oba sú v zbierkach Mestkého múzea.

Ján Melkovič bol významný hudobník, hudobný skladateľ, herec a dramaturg ČSTV. V roku 1970 stvárnil jednu z hlavných úloh v „trezorovom“ filme režiséra Juraja Jakubiska Dovidenia v pekle, priatelia! Od roku bol členom Radošinského naivného divadla ako výhradný skladateľ hudby vo všetkých hrách a aj ako herec. Účinkoval v mnohých hrách ako Nebo, peklo, raj, Ženské oddelenie, Kino Pokrok, Súpis dravcov, Ako som vstúpil do seba, Kronika komika.