Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Na hranatom sokli je nápisová doska s datovaním. Sokel je ukončený rímsou. Samotný kríž na ktorom je socha ukrižovaného Krista má ďatelinové ukončenie ramien a nápisovú tabuľku INRI. Socha Krista je kovová. V spodnej časti je malá soška stojacej Panny Márie so srdcom na hrudi a knihou v rukách.

Súsošie Najsvätejšej Trojice je situované na rohu Istrijskej ulice a ulice Na Vyhliadke. Súsošie je umiestnené na vysokom kamennom stĺpe.Stĺp je v spodnej časti kanelovaný, v hornej časti ukončený korintskou hlavicou. Súsošie je tvorené sediacimi sochami Krista , naľavo, a Boha otca vpravo. Boh Otec zdvihnutou rukou pridŕža kríž. Okolie stĺpa je ohradené nízkym betónovým obrubníkom s kovovou mrežou.

Socha Piety je umiestená v kaplnke Piety postavenej v roku 1998. Socha reprezentuje tradičný typ zobrazenia Piety, smútiacu sediacu pannu Máriu v náručí s ležiacim Kristom.
Socha je kópiou pôvodnej barokovej sochy.

V opornom múre svahu kostola je malá nika, v ktorej je novodobá keramická socha sv. Júdu Tadeáša.

Socha svätého Jána Nepomuckého je situovaná vo vstupnej časti areálu r. k. kostola sv. Ducha. Socha je na hranolovom podstavci. Svätec stojí v miernom predklone, oblečený je do cirkevného rúcha, na hlave má biret. V ľavej ruke drží zatvorené knihu, atribút, ktorý držal v pravej ruke chýba.

Na hranolovom podstavci je umiestnená kovová odliata busta Rudolfa Slobodu. Na stene podstavca je tabuľa s nápisom: Rudolf Sloboda, slovenský spisovateľ, 1938 – 1995. Rudolf Sloboda sa narodil v Devínskej Novej Vsi, autorom busty je akad.sochár Ilečko.

Pôvodne bola postavená v poli v roku 1884. Staviteľom bola Anna Martanovičová, opravená bola v roku 1946. Sochu do kaplnky vyrezali Jozef Weisz a Ľudovít Kanka z Banskej Štiavnice a bola vysoká 1 m.
Kaplnka je malá stavba obdĺžnikového pôdorysu. Prístupná je niekoľkými schodíkmi. V štíte má nápis: ANNO DOMINI 1946.

Kamenný pomník padlým nemeckým vojakom z obdobia 1. republiky a 2. svetovej vojny situovaný na vedľa areálu roľníckeho družstva. V ľavej časti s nápisovou doskou s menami a počtom mŕtvych vojakov. Pomník je osadený na ploche z betónových dlažieb oplotený nízkymi kovovými stĺpikmi spojenými reťazou.

Pomník je prístupný z cesty krátkym betónovým schodiskom, Tvorený je troma hladkými piliermi , v strede ktorých je tabuľka s nápisom: Česť a sláva sovietskym vojakom, ktorí zahynuli v zajateckom tábore na tomto mieste v rokoch 1944 – 1945.
Dole na podstavci pomníka je mladšia kamenná tabuľka s nápisom: Pomník obnovený v roku 2005 pri príležitosti 60. výročia víťazstva nad fašizmom. Ruská federácia

Symbolický kamenný pamätník pripomínajúci miesto židovského cintorína, ktorý bol zničený pri výstavbe sídliska na Hradištnej ulici. Pamätník bol odhalený v roku 2008.

Tri mostné oblúky železnice spájajúcej Devínsku Novú Ves s Marcheggom, postavené medzi rokmi 1838 - 1848. Boli súčasťou trate Viedeň - Bratislava – Budapešť. Tvorené sú mostným oblúkom z kameňa a tehál.

Tehlový komín bývalého liehovaru. Liehovar bol založený v roku 1916 miestnym statkárom Jakubom Weselym. V roku 1932 sa zmenil na Roľnícky družstevný liehovar, v roku 1952 sa včlenil do Západoslovenského liehového podniku v Leopoldove.

Kamenný náhrobok je jednoduchý, hranolový, v strede s nápisovou doskou, nad ktorou je rímsa. Ukončený je trojuholníkovým štítom nad ktorým je kríž s Ukrižovaným.
Gróf pochádzal z Lombardie. Do Devínskej Novej Vsi prišiel v roku 1819, kde v roku 1836 zomrel. Vlastnil veľkostatok , ktorý sa nachádzal v priestoroch bývalého liehovaru.

Dvojpodlažná budova situovaná na rohu Charkovskej a ul. Na Grbe zastrešená sedlovou strechou s valbou. Na fasáde orientovane do ulice Na Grbe je kamenná tabuľa s nápisom: TÚTO MASARYKOVU OBECNÚ ĽUDOVÚ ŠKOLU VYBUDOVALA OBEC DEV. NOVÁ VES V.R. 1926 NA PAMIATKU NÁRODNÉHO OSLOBODENIA. Tabuľa je osadená v kamennom ráme hor ukončeným girlandou v ktorej znak Československej republiky dole po stranách datovanie 1926.

Lokalita , ulice a námestie nad potokom Mláka. Ešte v 50. rokoch tu stáli zvyšky bývalého kaštieľa kastelána Michala Baja so záhradou.

Lokalita ktorá dokladá, že horný koniec obce osídlili v 16. storočí „slovinski gavornici„ hovoriaci štokavskou Chorvátčinou, bez spojitosti s moderným jazykom Slovinocv.

Bývalý kameňolom, v ktorom sa ťažil vápenec. Vyťažený priestor má tvar Srdca.

Časť obce, ktorá vďaka svojej polohe bola križovatkou pútnických ciest.
Je spomenutá už v diele Cyrilometodiáda ako miesto kde oddychovali pútnici, ktorý smerovali na Devín. Chorvátsky názov pre pieskový kopec. Podľa povesti je hrobom húnskeho vodcu Atilu.

Prízemná hranolová budova s rovnou strechou sčasti osadená vo svahu. Vodojem bol postavený v roku 1956. Má dve komory: každá má objem 250 m 3. Pôvodne sa do vodojemu čerpala voda z prameňa z Jášovce pri Devínskom jazere, neskôr z ďalších vodných zdrojov v Devíne.

Jednoposchodový objekt situovaný je pod hradným vrchom. Vstup na pozemok má podobu betónových stĺpov a novodobej brány. Zaujímavo je riešený balkón objektu s betónovým mohutným zábradlím. Objekt slúžil v 20. a 30. rokoch ako výletná reštaurácia v Devíne. Neskôr slúžil ako továrnička na výrobu etikiet (Purgyna), dnes je výrazne prestavaný.

Prízemný objekt obdĺžnikového pôdorysu so sedlovou strechou. Zaujímavý je svojou secesnou fasádou, ktorá je v obci zriedkavosťou. Dom dlhé roky patril rodine Piščalkovej, ktorá bola známou remeselníckou rodinou Devína, v objekte bolo dlho holičstvo.

Kamenná baroková socha z 18. storočia Ukrižovaného Krista na kríži. Socha je postavená na vysokom stĺpe ukončenou kompozitnou hlavicou s mušľou. Sokel stĺpa je hranatý s nečitateľným nápisom. Okolo stĺpa je kamenná balustrová ohrada.

Kamenná socha Panny Márie – Immaculaty. Zobrazená je na zemeguli, s hadom. Stojí na volutom podstavci na ktorom je výjav ukrižovania Krista. Socha Panny Márie je nová, je to kópia pôvodnej barokovej sochy, podstavec je pôvodný, dnes v havarijnom stave.

Pôvodne štátna ľudová škola je situovaná na začiatku dediny. Objekt je trojkrídlový, jednotlivé krídla majú rôznu výškovú úroveň. Bola postavená v roku 1935 – 136, podľa projektu architekta Josefa Nowotného, investorom bola Slovenská liga a jej pôvodný názov bol škola dr. Aliosa Kolíska.