Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Kamenný pomník padlým nemeckým vojakom z obdobia 1. republiky a 2. svetovej vojny situovaný na vedľa areálu roľníckeho družstva. V ľavej časti s nápisovou doskou s menami a počtom mŕtvych vojakov. Pomník je osadený na ploche z betónových dlažieb oplotený nízkymi kovovými stĺpikmi spojenými reťazou.

Pomník je prístupný z cesty krátkym betónovým schodiskom, Tvorený je troma hladkými piliermi , v strede ktorých je tabuľka s nápisom: Česť a sláva sovietskym vojakom, ktorí zahynuli v zajateckom tábore na tomto mieste v rokoch 1944 – 1945.
Dole na podstavci pomníka je mladšia kamenná tabuľka s nápisom: Pomník obnovený v roku 2005 pri príležitosti 60. výročia víťazstva nad fašizmom. Ruská federácia

Symbolický kamenný pamätník pripomínajúci miesto židovského cintorína, ktorý bol zničený pri výstavbe sídliska na Hradištnej ulici. Pamätník bol odhalený v roku 2008.

Tri mostné oblúky železnice spájajúcej Devínsku Novú Ves s Marcheggom, postavené medzi rokmi 1838 - 1848. Boli súčasťou trate Viedeň - Bratislava – Budapešť. Tvorené sú mostným oblúkom z kameňa a tehál.

Tehlový komín bývalého liehovaru. Liehovar bol založený v roku 1916 miestnym statkárom Jakubom Weselym. V roku 1932 sa zmenil na Roľnícky družstevný liehovar, v roku 1952 sa včlenil do Západoslovenského liehového podniku v Leopoldove.

Kamenný náhrobok je jednoduchý, hranolový, v strede s nápisovou doskou, nad ktorou je rímsa. Ukončený je trojuholníkovým štítom nad ktorým je kríž s Ukrižovaným.
Gróf pochádzal z Lombardie. Do Devínskej Novej Vsi prišiel v roku 1819, kde v roku 1836 zomrel. Vlastnil veľkostatok , ktorý sa nachádzal v priestoroch bývalého liehovaru.

Dvojpodlažná budova situovaná na rohu Charkovskej a ul. Na Grbe zastrešená sedlovou strechou s valbou. Na fasáde orientovane do ulice Na Grbe je kamenná tabuľa s nápisom: TÚTO MASARYKOVU OBECNÚ ĽUDOVÚ ŠKOLU VYBUDOVALA OBEC DEV. NOVÁ VES V.R. 1926 NA PAMIATKU NÁRODNÉHO OSLOBODENIA. Tabuľa je osadená v kamennom ráme hor ukončeným girlandou v ktorej znak Československej republiky dole po stranách datovanie 1926.

Lokalita , ulice a námestie nad potokom Mláka. Ešte v 50. rokoch tu stáli zvyšky bývalého kaštieľa kastelána Michala Baja so záhradou.

Lokalita ktorá dokladá, že horný koniec obce osídlili v 16. storočí „slovinski gavornici„ hovoriaci štokavskou Chorvátčinou, bez spojitosti s moderným jazykom Slovinocv.

Bývalý kameňolom, v ktorom sa ťažil vápenec. Vyťažený priestor má tvar Srdca.

Časť obce, ktorá vďaka svojej polohe bola križovatkou pútnických ciest.
Je spomenutá už v diele Cyrilometodiáda ako miesto kde oddychovali pútnici, ktorý smerovali na Devín. Chorvátsky názov pre pieskový kopec. Podľa povesti je hrobom húnskeho vodcu Atilu.

Prízemná hranolová budova s rovnou strechou sčasti osadená vo svahu. Vodojem bol postavený v roku 1956. Má dve komory: každá má objem 250 m 3. Pôvodne sa do vodojemu čerpala voda z prameňa z Jášovce pri Devínskom jazere, neskôr z ďalších vodných zdrojov v Devíne.

Jednoposchodový objekt situovaný je pod hradným vrchom. Vstup na pozemok má podobu betónových stĺpov a novodobej brány. Zaujímavo je riešený balkón objektu s betónovým mohutným zábradlím. Objekt slúžil v 20. a 30. rokoch ako výletná reštaurácia v Devíne. Neskôr slúžil ako továrnička na výrobu etikiet (Purgyna), dnes je výrazne prestavaný.

Prízemný objekt obdĺžnikového pôdorysu so sedlovou strechou. Zaujímavý je svojou secesnou fasádou, ktorá je v obci zriedkavosťou. Dom dlhé roky patril rodine Piščalkovej, ktorá bola známou remeselníckou rodinou Devína, v objekte bolo dlho holičstvo.

Kamenná baroková socha z 18. storočia Ukrižovaného Krista na kríži. Socha je postavená na vysokom stĺpe ukončenou kompozitnou hlavicou s mušľou. Sokel stĺpa je hranatý s nečitateľným nápisom. Okolo stĺpa je kamenná balustrová ohrada.

Kamenná socha Panny Márie – Immaculaty. Zobrazená je na zemeguli, s hadom. Stojí na volutom podstavci na ktorom je výjav ukrižovania Krista. Socha Panny Márie je nová, je to kópia pôvodnej barokovej sochy, podstavec je pôvodný, dnes v havarijnom stave.

Pôvodne štátna ľudová škola je situovaná na začiatku dediny. Objekt je trojkrídlový, jednotlivé krídla majú rôznu výškovú úroveň. Bola postavená v roku 1935 – 136, podľa projektu architekta Josefa Nowotného, investorom bola Slovenská liga a jej pôvodný názov bol škola dr. Aliosa Kolíska.

Murovaná hranolová trojboká božia muka, ktorú dali pravdepodobne v 18. – 19. storočí devínski evanjelici. Je tvorená v spodnej časti soklom a je riešená ako dvojpodlažná. V dolnej časti sú polkruhovo tvarované niky, v hornej časti pravouhlé. Niky orientované do ulice sú lemované šambránami s rastlinným ornamentom. Medzi poschodiami sú profilované rímsy, ktoré zdobia rozety. Ukončená je stanovou strieškou s dekoratívnym krížom. Bola rekonštruovaná v 90. rokoch 20. storočia.

Jednoduchá murovaná hranolová božia muka, pravdepodobne z 18. – 19. storočia. V hornej časti má niku, v ktorej je novodobý obraz Oplakávanie Krista. Ukončená je murovanou stanovou strieškou.

Pozostatok obrannej hradnej priekopy, ktorá slúžila pri obrane hradu až do stredoveku. Z pôvodne rozsiahlej priekopy sa dnes zachovala len malá časť na Mládežníckej ulici. Ostatné časti boli postupne zasypané a zastavané rodinnými domami.

Kamenná socha svätca na volutovom podstavci. Stojaci svätec je zobrazený v tradičnom ikonografickom poňatí v mníšskom šate a s Ježišom na kríži v náručí. Socha je novodobou kópiou, originál je uložený v Mestskom múzeum v Bratislave.

Kamenné barokové súsošie dvoch svätcov, sv. Rócha a sv. Šebastiána. Svätci sú postavení na hranolovom stĺpe, ktorého čelná stena je zdobená mašľou a festónom kvetín a plodov. Bočné steny sú zdobené peniažkami. V zadnej časti je datovanie 1767 a iniciály: R.O.F. a A. B.

Žulový hranolový pomník v strede s nápisovou tabuľou, na bokoch ukončený pylónmi. Postavený bol realizátormi regulácie toku Dunaja v roku 1896. Nápisová tabuľa je zo salzburského mramoru a nesie nápis v maďarčine, ktorý znie: Cez bránu túto nepriateľ často napádal Maďarov hoc trvale zvíťaziť nad nimi ani raz nedokázal. Pred kultúrou západu sa však táto cesta tisíc rokov neuzavrela. A aby sa ešte bezpečnejšou stala, národ maďarský zreguloval Dunaj. Nech ho prozreteľnosť stále požehnáva.

Drevený jednoduchý kríž postavený na Slovanskom nábreží. Pri kríži sa modlili a lúčili lodníci a rybári pred každou plavbou za šťastný návrat.