Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka

 

Prehľad dokumentov

Zobrazených je 25 z celkového počtu 1780 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 ... 52 53 54 55 -56- 57 58 59 60 ... 72  ďalšia stránka >
 
Radené zostupne ZmenenéNázov a anotáciaZodpovedá
4.12.2010Cholerský cintorín [PDF, 138 kB]
V rokoch 1880-1890 zomrelo na choleru vo Vajnoroch vyše 75 obyvateľov, z toho 39 detí vo veku do 10 rokov. Všetci boli pochovaní na tzv. „cholerskom cintoríne“ v Uhliskách. Táto časť Vajnor bola vtedy voľná lúka – dnešná časť Vajnor – Zbrody. Pôvodná parcela mala č. 944 ,na nej urobili cintorín, vedľa stál kamenný kríž. Tento bol po zrušení cintorína presunutý na Jurskú cestu. Po zrušení cintorína na jeho mieste vznikli ulice Zbrody a Uhliská.
Zložka dokumentov: Vajnory
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Zvony vo veži kostola sv. Michala [PDF, 108 kB]
Menší z dvoch zvonov je z roku 1796. Odlial ho Ioann Christelli príslušník významnej bratislavskej zvonolejárskej rodiny v 18.storočí.
Väčší zvon je z roku 1860. Kostolu ho darovali Karlovešťania Mathias Lučanič a Františkek Müller.. Odlial ho bratislavský zvonolejár Karl Föhr.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Obraz sv.Floriána, patróna hasičov [PDF, 94 kB]
Pri príležitosti vysviacky prvej motorovej striekačky Dobrovoľníckeho hasičského zboru v Karlovej Vsi ho v roku 1936 namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík. Po jeho obvode, na medených plieškoch sú vyryté mená Karlovešťanov. spolkov a organizácií, ktoré v organizovanej zbierke dobrovoľne prispeli na jej zakúpenie. Je medzi nimi aj meno farára, politika a národovca Th.Dr. Ferdiša Jurigu v tom čase obyvateľa Karlovej Vsi . Obraz bol dlhodobo súčasťou výzdoby interiéru kostola. V súčasnosti už nie je. Ešte v roku 2005 sa v kostole nachádzal, uložený v priestore za oltárom.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Obrazy zastavení Krížovej cesty [PDF, 20 kB]
Namaľoval ich Karlovešťan Rudolf Haulík v roku 1935. Boli súčasťou pôvodnej výzdoby karloveského kostola, ktorý vznikol v roku 1935 prestavbou dovtedajšej kaplnky sv. Jána Nepomuckého, postavenej koncom 18. storočia. Rovnako ako obraz sv. Floriána boli ešte v roku 2005 uložené v priestore za oltárom.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Súbor poľných náčrtov karloveského chotára z roku 1896 [PDF, 457 kB]
V archíve Výskumného ústavu geodézie a kartografie na Chlumeckého ul. v Bratislave je uložený súbor poľných náčrtov katastrálneho územia Devín. Jeho súčasťou je aj úzenie Karlovej Vsi. Poľné náčrty, ako východzie podklady pri tvorbe katastrálnej mapy obsahujú rozdelenie územia na jednotlivé záhony a parcely s vyznačením druhu pozemku (vinohrad, záhrada. les) a menom jej vlastníka. Sú jediným zdrojom informácií o rozlohe vinohradov v Karlovej Vsi, ako aj o vlastníckych vzťahoch z konca 19. storočia. Tým viac, že písomný aparát ku katastrálnej mape Devína a tým aj Karlovej Vsi z tohto obdobia sa nezachoval. Stratil sa počas vojnových udalostí.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Hraničné kamene medzi Slovenským štátom a Nemeckou ríšou [PDF, 961 kB]
Podľa dohôd z Mnichovskej konferencie, ktorá sa konala 29.9.1938 muselo Československo odstúpiť Nemecku rozsiahle územia v pohraničných oblastiach Čiec a Moravy. Nemci ale siahli aj na slovenskú zem. Najskôr obsadili Petržalku a 22.11.1938 sa nemecká colná stráž preplavila na člnoch do Devína a obsadila ho, vrátane vodárenského ostrova Käsmacher. Po ťažkých rokovaniach ho po desiatich dňoch zo záberu vypustili. Definitívna hranica okupovaného územia v smere od Devína potom viedla stredom toku karloveského ramena Dunaja. Pri vodárenskom tuneli prešla na severnú stranu Devínskej cesty a dnešnou ulicou Dlhé diely I, vtedy Cigánskou dolinou, pokračovala do miesta kde je dnes obratisko autobusov č.32 na Dlhých dieloch. Odtiaľ viedla po okraji lesa nad dnešnými Kútikmi, cez Jezuitský les a východným svahom Devínskej Kobyly k rieke Morava.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010„Hodové hrozny“– symbol karloveských hodov [PDF, 404 kB]
Septembrové michalské hody sa v Karlovej Vsi organizujú od roku 1935, kedy vznikol dnešný kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Aj v časoch, keď ešte nebol kostol, len kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1796, boli hody v Karlovej Vsi – vinohradníckej obci v období oberačiek hrozna. Tento termín korešpondoval aj s jesenným odchodom mladých regrútov na vojnu. Regrúti boli aj hlavnými organizátormi svetskej časti hodov. Snažili sa . aby boli ich dôstojnou rozlúčkou s rodinou, dievčatami, kamarátmi i ostatnými obyvateľmi obce.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Stará mohutná vŕba [PDF, 193 kB]
Kedysi stála na hornom konci dediny v mieste, kde je dnes na Karloveskej ulici v poradí druhý nadchod nad električkovou traťou do Dúbravky. Pre Karlovešťanov to bolo významné. poverami opradené miesto. Vraj sa v dávnych dobách pri nej na metlách zlietali tébenské a koldorfské (devínske a karloveské) bosorky. Každoročne v dňoch od zeleného štvrtku do bielej soboty, keď boli „zavázané zvony“ začínali pri nej svoju cestu dedinou karloveskí „rapkáči“. Mohutným zvukom svojich nástrojov-rapkáčov denne suplovali zvon z veže karloveského kostola. Pri vŕbe bola studnička s pitnou vodou, vďaka čomu sa toto miesto tiež nazývalo „pri studénky“
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Dom národovca a politika Th.Dr. Ferdiša Jurigu [PDF, 194 kB]
Stál v dolnej časti hlavnej ulice v mieste, kde je dnes parkovisko pred supermarketom Lidl. Nebol veľký, ale pôsobil mohutne. Hlavne jeho južná uličná časť s plochou strechou pripomínala malú baštu. Mal rozľahlý dvor. Po jeho obvode boli umiestnené prízemné objekty s jednoizbovými nájomnými bytmi. Vystriedalo sa v nich veľa nájomníkov, napr. Homolovci, Haulíkovci, Baumgartnerovci, Bohunskovci a iní. Dvor bol plný detí. Detské hry sa neobišli bez obvyklej zvukovej kulisy. Juriga mal deti rád, spravidla ich krik toleroval, ale čím bol starší, tým častejšie ich zahriakoval. Dom obýval až do svojej smrt v roku 1950.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Jurigrad [PDF, 273 kB]
Ferdiš Juriga v roku 1916, ešte ako farár vo Vajnoroch, kúpil pozemok v Karlovej Vsi, asi 1500 m od karloveskej vodárne smerom do Devína. Nachádzal sa na svahu, na vyvýšenom mieste s výhľadom na Dunaj.Tu časom vybudoval svoje letné sídlo a nazval ho Jurigrad. Po prehraných voľbách v roku 1929, ako 56 ročný, ale plný telesných a duševných síl opustil politickú arénu a hľadal nové pole pôsobnosti. Okrem literárnej činnosti, našiel ho aj vo výtvarnom umení. Sám nemaľoval ani nesochárčil, ale na Jurigrad si pozýval maliarov a sochárov a získaval ich pre svoje plány, aby na jeho náklady a podľa jeho predstáv tvorili umelecké diela s národnou, náboženskou a cyrilometodejskou tematikou. Jeho návrhy a námety do konkrétnych diel stvárnili v tom čase významní sochári Alojz Rigele a Jozef Pospíšil. Maliari Alexander Buzna, Andrej Kováčik a František Fahrman.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Hrob Ferdiša Jurigu [PDF, 278 kB]
Ferdiš Juriga zomrel 23.11.1950 a bol pochovaný na cintoríne v Karlovej Vsi. Tu pod dôstojným pomníkom odpočíval až do 8.10.1996. Vtedy Matica slovenská premiestnila jeho ostatky spolu s pomníkom na Národný cintorín do Martina. Takéto kananie nemalo oporu v zákone, ani etické opodstatnenie. O to viac, že sa udialo tajne, bez vedomia rodiny a vtedy ešte jeho žijúcich synov, súhlasu mestskej časti a obyvateľov Karlovej Vsi. Je pravdou, že Matica neskôr na prázdnom hrobe postavila jednoduchý pomník aj s vysvetľujúcim textom. To ale nezabránilo jeho celkovému spustnutiu. V takom stave vonkoncom nezodpovedá postaveniu, ktoré mal Ferdiš Juriga v histórii slovenského národa v prvých desaťročiach 20. storočia. Z tohto dôvodu , ale aj z ľudského a kresťanského hľadiska je žiaduce, aby miesto jeho prvého pochovania na území Karlovej Vsi, kde prežil vyše tridsať rokov svojho života ho dôstojne pripomínalo aj budúcim generáciám.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Dom rodiny Prügerovcov [PDF, 160 kB]
Prügerovci, známa bratislavská rodina pôsobiaca v pohostinstve a hotelierstve, si dom v Karlovej Vsi postavili v rokoch 1924-25.
Zakladateľom rodinnej tradície bol Heinrich Prüger st. (1834-1898). Pokračovateľmi synovia Július (1871-1930), ale najmä Heinrich ml. (1867-1929). Tento bol takmer tridsať rokov svetobežníkom. Precestoval všetky kontinenty okrem Austrálie. S obľubou sa zdržiaval a pôsobil v tých najlepších hoteloch. V mnohých zastával významne pracovné zaradenie. Postupne sa vypracoval na uznávaného svetového experta v oblasti hotelierstva. O jeho nápady a návrhy bol všade veľký záujem. Počas svojho pobytu v Londýne bol poradcom pri navrhovaní hotelových a reštauračných častí zaoceánskych lodí Imperátor a Titanic...
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Lanfranconiho vila [PDF, 241 kB]
Enea Gracioso Lanfranconi sa narodil v Taliansku, v Lombardii v r.1850. Jeho rodičia sa natrvalo usadili v Bratislave, kde po ukončení štúdia v Miláne prišiel aj on. Bol vynikajúcim odborníkom na vodné diela, vypracoval návrh regulácie Dunaja. Bol zakladajúcim členom Uhorskej historickej spoločnosti, významným zberateľom umenia, obrazov, historických máp a medirytín. Zaujímal sa aj o archeológiu. V Bratislave mal dva domy – palác na námestí Ľ.Štúra (dnes Ministerstvo životného prostredia), v ktorom sústredil svoje zbierky.Ešte za svojho života podaroval časť svojich zbierok mestu Bratislave. Zomrel náhle v r.1895. Druhý Lanfranconiho dom bol na konci Mlynskej doliny, tam kde sa vlieva Vydrica do Dunaja.
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
4.12.2010Záhradníctvo Valentová [PDF, 370 kB]
Záhradníctvo Valentová sa rozprestieralo sa na ploche takmer 5 ha, od Líščieho údolia po hornú časť Karlovej Vsi, nazývanú Grefty, alebo Dúbravské. Vľavo od objektu s komínom (kotolňa) stojí dnes kostol sv.Františka. B. Valentová založila záhradníctvo v r. 1925, kedy sa začalo aj s budovaním skleníkov, pričom ich celková plocha dosiahla nakoniec niekoľko tisíc m2. Pôvodné spektrum činnosti podniku bolo veľmi široké. Od pestovania okrasných drevín, trvaliek a skalničiek po skleníkové kultúry, vrátane orchideí a kaktusov (krásne chryzantémy).
Zložka dokumentov: Karlova Ves
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
3.12.2010Erb mestskej časti [PDF, 46 kB]
V červenom štíte na zelenej ploche stojí postava biskupa s tiárou na hlave a so zlatou biskupskou palicou v ruke. Ide pravdepodobne o sv. Mikuláša, ktorému je zasvätený miestny kostol. Kostol stál už v roku 1254.
Zložka dokumentov: Podunajské Biskupice
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
3.12.2010Pamätná izba [PDF, 274 kB]
V budove domu kultúry Vesna na Biskupickej ulici je na prvom poschodí zriadená pamätná izba Podunajských Biskupíc. V miestnosti sú naaranžovaná exponáty dokladajúce život v minulosti. Ide o predmety materiálnej ľudovej kultúry ako rôzne kusy nábytku – kuchynský kredenc, stôl a stoličky, vyšívané dekoračné uteráky, ďalej kuchynské predmety ako hrnčeky, misy, príbory , kávové mlynčeky a pod. Sú tu aj viaceré predmety súvisiace so spôsobom obživy obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybárstvom ako aj remeslami.
Súčasťou pamätnej izby sú aj viaceré pôvodne cirkevné predmety – vyšívaný ornát, obrázky svätcov a pod. Pamätná izba má edukatívny význam najmä pre školskú mládež, ktorá sa tu dozvie veľa zaujímavých informácií o živote v minulosti.
Zložka dokumentov: Podunajské Biskupice
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
3.12.2010Mapa Biskupíc – Jáczyho mapa z r.1781 (kópia) [PDF, 129 kB]
Mapu vyhotovil inžinier Juraj Játczig v roku 1781.Je to veľmi zaujímavá mapa, skoro obraz, čo sa týka vyhotovenia ako aj spracovania námetu. Prelínajú sa na nej viaceré vrstvy informácií – od faktografických až po informácie o živote obyvateľov mestečka. Podunajské Biskupice sú zachytené v ľavom rohu mapy – kresba zobrazuje mestečko obkolesené múrmi a baštami. Kresba mohla vzniknúť podľa staršieho obrazu. Pevnosť z 15.storočia, už totiž v roku vyhotovenia mapy neexistovala. Na pôdoryse - samotnej mape Podunajských Biskupíc , vidíme jednotlivé parcely, ich veľkosť ako aj významné stavby obce. Je tu kostol, cintorín ako aj dva kaštiele. Na mape je zachytená aj zadná brána arcibiskupského paláca, ktorá bola založená v roku 1779. Zriadili ju až po zbúraní hradieb. Mapa je značne poznačená fantáziou autora a je kompiláciou reálnych skutočností s predstavami autora, čo z tejto mapy robí predmet mimoriadneho významu. Originál mapy je uložený v Budapešti, kópia je v dome kultúry Vesna.
Zložka dokumentov: Podunajské Biskupice
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
3.12.20103 pamätné tabule a Mapy Biskupíc –z r.1841 a 2009 [PDF, 704 kB]
Vo vestibule kultúrneho domu Vetvár sú umiestnené tri pamätné tabule: prvá je pamätná tabuľa Matice slovenskej, druhá je venovaná výročiu založenia hasičského zboru v Podunajských Biskupiciach a tretia bola osadená pri príležitosti 50 výročia založenia miestnej pobočky Csemadoku. Ďalej sú tu zavesené dve rozmerné kópie máp – jedna je z roku 1841 a druhá je letecká snímka Pod. Biskupíc a okolia z roku 2009.
Zložka dokumentov: Podunajské Biskupice
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
3.12.2010Erb mestskej časti, zástava a reťaz starostu [PDF, 271 kB]
V modrom štíte na zelenej oblej pažiti stojaca strieborná kamenná studňa so zlatou konštrukciou držiacou kladku so zlatým lanom, ktorého jeden koniec spadá do studne a na druhom konci s hákom je pripevnené červené vedierko, stojace na obrube studne, vpravo od studne rastú dva zlaté dubčeky a z ľavého okraja štítu vyrastá strieborná ruka s vystretým ukazovákom smerujúcim k studni.
Zložka dokumentov: Dúbravka
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
3.12.2010Kronika obce [PDF, 107 kB]
V kancelárii prednostu MÚ je uložená kronika obce Dúbravka. Kronika je viazaná v koženej väzbe červenej farby. Prvá strana informuje o tom, že prvý zápis bol uskutočnený v januári 1991 a vyhotovila ho Daniela Olenočinová rod. Rosselová.
Zložka dokumentov: Dúbravka
PhDr. Jana Hamšíková, etnografka, odborný pracovník, tel. +421 254 433 851 kl. 43
3.12.201010.10.1451 – dátum 1. písomnej zmienky o obci [PDF, 199 kB]
Najstarší nepochybný záznam o existencii obce je z 10.10.1451. V listine ďakuje vtedajší vládca Ján Huňady mestu Bratislava za pomoc a priateľstvo listinou datovanou v Devínskej Novej Vsi. Listina je uložená v Archíve mesta Bratislava.
Zložka dokumentov: Devínska Nová Ves
PhDr. Zuzana Zvarová, zástupca riaditeľa
3.12.20106.4.1945 – deň oslobodenia Devínskej Novej Vsi [PDF, 122 kB]
Obec bola oslobodená 6.4.1944 vojskami 2. ukrajinského frontu, ktoré viedol maršal Malinovsky. Oslobodeniu predchádzala delostrelecká príprava v noci z 5. 4. na 6.4. 1944. Najprv bola oslobodená lokalita Grba, následne celá obec.
Zložka dokumentov: Devínska Nová Ves
PhDr. Zuzana Zvarová, zástupca riaditeľa
3.12.2010December 1989 - pád železnej opony [PDF, 524 kB]
V decembri roku 1989 boli z rozhodnutia vlády odstránené ženijné zátarasy na hranici s Rakúskom.
Zložka dokumentov: Devínska Nová Ves
PhDr. Zuzana Zvarová, zástupca riaditeľa
3.12.2010Chorvátska kolonizácia v roku 1540 [PDF, 435 kB]
Chorvátska kolonizácia vznikla ako dôsledok vydrancovania okolia Bratislavy vojskami, ktoré bránili Bratislavu a Viedeň. Chorváti sa v Devínskej Novej Vsi usadzovali od 30. – 70. rokov 16. storočia, osídľovali uvoľnenú pôdu. Po príchode na nové územia dostali do užívania opustený dom, pole, prípadne klčovisko a 3 – 12 rokov nemuseli odvádzať dávky. Po ukončení kolonizačných výhod sa ich život ničím nelíšil od života pôvodných obyvateľov. V roku 1910 žilo v Devínskej Novej Vsi 1 166 Chorvátov.
V obci je zriadené Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku a koná sa pravidelne festival chorvátskej kultúry.
Zložka dokumentov: Devínska Nová Ves
PhDr. Zuzana Zvarová, zástupca riaditeľa
3.12.2010Zmienka o Rastislavovej pevnosti v roku 869 [PDF, 20 kB]
V roku 846 je vo Fuldských análoch zmienka o meste ktoré sa „ v jazyku onoho ľudu nazýva Dowina, t.j. dievča„. Ide o miesto, kde východofranský kráľ Ľudovít útočil na Rastislava.
Zložka dokumentov: Devínska Nová Ves
PhDr. Zuzana Zvarová, zástupca riaditeľa

Zobrazených je 25 z celkového počtu 1780 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 ... 52 53 54 55 -56- 57 58 59 60 ... 72  ďalšia stránka >
 

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Kontext

Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.