Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka

 

Prehľad dokumentov

Zobrazených je 25 z celkového počtu 1800 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 ... 49 50 51 52 -53- 54 55 56 57 ... 72  ďalšia stránka >
 
Radené zostupne ZmenenéNázov a anotáciaZodpovedá
16.12.2010Budova veslárskeho klubu [PDF, 97 kB]
V tejto zaujímavej stavbe s vežičkou na petržalskej strane Dunaja sídlil Bratislavský veslársky klub založený v roku 1862, ktorý bol prvým moderným športovým klubom v Uhorsku na spôsob anglických klubov. Objekt bol postavený v neogotickom štýle podľa projektu Raymunda Jeblingera v rokoch 1885-6 (v niektorej literatúre sa uvádza rok 1896). Budova stála v blízkosti mieste, kde dnes ústi most SNP na petržalskej strane, preto budovu pri výstavbe mosta asanovali. Jednotlivé očíslované časti budovy sa ešte niekoľko rokov nachádzali na dvore JRD Rusovce, ale časom sa roztratili.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Dámsky tenisový klub [PDF, 44 kB]
Tenisové kurty podľa Gustafíka boli na ihriskách PTE SC (Artmedia) na Kraskovského ulici, Makkabea ŠK (poštári) na Starohájskej ceste, Slávia Kablo ŠK na ulici Pri Seči, pod Starým mostom, pri kaviarni Au café a na Viedenskej ceste – celkovo asi 20 kurtov.
Murovaný domček nazývaný dámsky tenisový klub zo začiatku minulého storočia stál na pozemkoch Incheby. Toto využitie budovy sa traduje ústne, zatiaľ však nepoznáme plán alebo nejaký písomný prameň, ktorý by jednoznačne potvrdil, že to bol dámsky tenisový klub.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Sokolovňa [PDF, 227 kB]
Sokolská obec v Petržalke pripravovala pre petržalské deti detské karnevaly spojené s bábkovými predstaveniami v Sokolovni na Legionárskej ulici.
Počas 2. svetovej vojny mali Nemci v nej sklad a v poslednom roku vojny bola stajňou koní vlasovcov. Po vojne mladí Petržalčania požiadali NV Petržalky o povolenie na opravu aj o pôžičku, ktorú aj dostali a pustili sa do obnovy objektu Sokolovne. Po renovácii Sokolovne tu uskutočnili prvú povojnovú zábavu s pestrým programom.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Robotnícky dom, neskôr Dom osvety [PDF, 292 kB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – takým bol aj bývalý Robotnícky dom, neskôr Dom osvety na Poľnej (Ždanovovej) ulici, kde mladí chodili napr. na tanečné hodiny.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Divadlo Aréna – staré, drevené [PDF, 241 kB]
Na južnom brehu Dunaja na okraji parku Sternallee, dnešnom Sade J. Kráľa, postavili v 20. rokoch 19. storočia letnú nezastrešenú scénu a nazvali ju Aréna. Pôvodné divadlo otvorili 20. mája 1828 veselohrou Čarovná záhrada v Uhorsku. Hľadisko pôvodnej otvorenej Arény bolo napriek veľmi nepohodlnému sedeniu dobre navštevované. Roku 1843 divadlo obnovili a rozšírili, čo však zhoršilo počuteľnosť, najmä na galérii. Postavili ju totiž z dreva na spôsob antických amfiteátrov známych z Talianska.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Kiná - Iskra, Eldorado (Partizán) [PDF, 343 kB]
V druhej polovici 20. storočia sa v Petržalke nachádzali dve kiná – Partizán a Iskra.
Pri sade Janka Kráľa na konci vtedajšej Sofijskej ulici sa nachádzalo kino Partizán (skôr Eldorado), ktoré tam bolo až do asanácie Petržalky v roku 1978. Bolo to neveľké kino postavené po prvej svetovej vojne, ale zaujímavé svojim vnútorným usporiadaním – malo vraj 3 rady balkónov. Majiteľom kina bola staroprešporská rodina Száthmáryovcov. V čase nemého filmu pani Száthmáryová hrala na klavíri hudobný doprovod k filmom.
Kino Iskra sa nachádzalo v prízemnej budove postavenej v rokoch 1960-1961 a bolo zrušené v súvislosti s asanáciou budovy okolo roku 1982.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
14.12.2010II. poľnohospodárska zemská výstava – 8 pavilónov [PDF, 404 kB]
V roku 1902 sa v Petržalke v Sade J.kráľa uskutočnila II. poľnohospodárska výstava. Otvoril ju 7. septembra arciknieža Friedrich a otváracie prejavy predniesli uhorský minister orby J.Durányi a mešťanosta Bratislavy T.Brolly.Exponáty sa vystavovali v špeciálnych pavilónoch – obilninárskom, vinohradníckom, lesníckom, záhradníckom, poľovníckom a priemyselných plodín.Osobitnou výstavou bola expozícia ľudových výšiviek zo všetkých regiónov Uhorska v pavilóne Izabelinho spolku domáceho priemyslu. Na vinárskej súťaži sa zúčastnilo takmwer 400 producentov s 1296 druhmi vína. Zlatú medailu dve bratislavské vína – z Vinárskej školy a z pivníc G.Wurma. Areál bol osvetlený elektrickými lampami, čo bola novinka.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
14.12.2010Propeler – osobná loď [PDF, 204 kB]
Kyvadlovú osobnú lodnú prepravu cez Dunaj , z petržalského nábrežia pri Au café na bratislavské nábrežie pri dnešnom námestí Ľ. Štúra, zabezpečoval propeler. Bol to kolesový parník, ktorý premával od roku 1890 do 70. rokov 20. storočia, keď bol nahradený moderným plavidlom. Kormidelníkom propelera bol plných 40 rokov známy Petržalčan pán Hahn – zomrel vyše 80-ročný koncom 70. rokov 20. storočia.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
14.12.2010Prístav propeleru [PDF, 518 kB]
Dve drobné stavby prístavísk na brehu Dunaja ( na ľavom brehu- Námestie Ľ. Štúra, na pravom brehu – Viedenská cesta) pre propeler – loď, ktorá premáva medzi bratislavskými dunajskými brehmi – postavili podľa projektu architekta Emila Belluša v roku 1930. V staniciach boli čakárne a pokladne na predaj lístkov. Obe nástupištia sú prízemné stavby vo funkcionalistickom duchu s citlivo riešenou prevádzkou. V súčasnosti je ľavobrežné prístavisko prestavané podľa konceptu architekta J. Bahnu na objekt reštaurácie.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
14.12.2010Lunapark [PDF, 90 kB]
Na nábreží Dunaja v blízkosti Starého mosta a komplexu Arény boli v 50.-90. rokoch 20.storočia postavené rôzne kolotoče, húsenkové dráhy, strelnice a iné „kolotočárske“ atrakcie. Najväčší záujem o nich bol v čase májových sviatkov, kam sa chodilo za zábavou po oficiálnych prvomájových oslavách.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Kúpalisko Lido [PDF, 232 kB]
Na nábreží Dunaja za starým mostom, asi tam, kde dnes stojí vyústenie mosta Apolo, sa nachádzalo pôvodne prírodné kúpalisko Lido, keďže sa na kúpanie využívala voda Dunaja. Toto kúpalisko sa zachovalo na viacerých fotografiách, a tak si môžeme urobiť predstavu o jeho vybavení. Spočiatku to bol iba upravený štrkový breh Dunaja a jednoduché plátenné prezliekarne – šatne, neskôr tu bol aj vymurovaný bazén , šiatre s občerstvením, v čase okupácie pribudla aj šmykľavka, dosky na skákanie, murované odstupňované akési schodíky na ležanie či sedenie pri bazéne, s drevenými pavilónmi – bufetmi, okolo ktorých bola parková úprava - kvetinová výzdoba.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Bunkre a opevnenia z 30.- rokov 20. storočia [PDF, 74 kB]
V 30. rokoch 20. storočia stavali železobetónové pevnosti vo väčšine európskych štátov. Najznámejšia je francúzska Maginotova línia. Keďže prvá Československá republika bola takmer zo všetkých strán obklopená nepriateľskými štátmi, rozhodla sa ČSR opevniť svoju hranicu podľa francúzskeho vzoru. Hoci mierová zmluva s Rakúskom z roku 1919 zakazovala opevňovanie Petržalky, armádny generál Josef Šnejdárek (2.4.1875 – 13.5.1945) tam hneď po vymenovaní nariadil vybudovať líniu bunkrov. Vzniklo 9 malých pevnôstok s guľometmi na všetky strany. Boli to úplne prvé bunkre v Československu. Túto riedku líniu doplnili na prelome rokov 1936 – 1937 siedmimi ťažkými objektmi a staré bunkre inovovali. Z obrannej línie nachádzajúcej sa na území Petržalky zanikli nasledujúce súčasti (pozri aj nákres) : –bunker B-S-5a, 5b “Vídeň I. a II.”, bunker B-S-11 “Janík”, bunker B-S-12 “Oroszvár”, B-S-I., III. a V. - objekty ľahkého opevnenia vz..37, bunker B-S-IV. “Milada” a bunker B-SV-3
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Ovocné sady v starej Petržalke (marhuľové, višňové, jabloňové, hruškové, ringlotové) [PDF, 209 kB]
Záhrady a sady v Petržalke ovplývali ovocím. Z rozličných odrôd marhúľ sa veľkoplošne pestovali najmä odrody Kečkemét a Wachau. Najobľúbenejšou však u gazdiniek bola „ ananáska“ so šťavnatou, mäsitou a aromatickou dužinou. Za marhuľami chodili dokonca až z Čiech. Ešte v 50. a 60. rokoch 20. storočia sa chodilo z mesta pešo cez Starý most s kuframi na marhule do Petržalky – na zaváranie boli za vtedajšie 3 Kčs a na lekvár mäkké popadané za 1,50 Kčs za kilo. Výborné boli vínne hrušky, jablká Jakubky i neskoré „citrónky“, ringloty, ríbezle a moruše.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Pamätné názvy dunajských ostrovov , z ktorých vznikla Petržalka [PDF, 227 kB]
Názvy dunajských ostrovov, z ktorých vznikla Petržalka, uvádza vo svojom diele Notitia Hugariae Matej Bel z roku 1735 : „Najväčší ostrov je ten, ktorý leží oproti mestu a ktorý sa nazýva buď podľa starých usadlíkov Ungerau, alebo podľa jeho úzkeho pása zeme Engere – Au.Povyše neho , ako Dunaj priteká z Rakúska, v dĺžke takmer dvetisíc krokov leží Kriechen-Au... poniže mesta vidieť štyri ostrovy, z ktorých pravý a ľavý patria grófovi Pálfimu, dva prostredné mestu Bratislave. Ľavý ostrov, ktorý sa nazýva Wolf Trussel, rozprestiera sa do dĺžky dvoch nemeckých míľ. Rozloha pravého ostrova meno Habera je menšia. Prvému ostrovu veľkosťou sa vyrovná väčší mestský ostrov, mešťanmi nazývaný Grossborger-Eylandt. Druhý, ako mestský pozemok, domácou rečou nazývaný Stadt-grund, je o niečo menší.“
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Pamätné názvy dunajských ramien v Petržalke [PDF, 117 kB]
Po 18. storočí sa pretekajúce dunajské ramená v petržalskom chotári zaniesli piesočnatými a inými splodinami a naplaveninami natoľko, že zostali dve najväčšie dunajské ramená: Pečnianske – Kapitulské rameno a Chorvátske – Karlburger Arm. Tvorili spolu s Dunajom tri hlavné ostrovy: Pečňu, Enge-Au, Altenburger Au (Habern – Ovsište). Ramená boli ešte v 60. rokoch 20. storočia ako stojace vody. Dnes iba časť Chorvátskeho ramena nazývaná aj kanál pripomína po regulácii pôvodný, rozvetvený tok tohto dunajského ramena. Pečnianske rameno úplne vyschlo po zásahoch počas výstavby nového petržalského sídliska.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Pamätný dátum – rok 1225 - prvá zmienka o území dnešnej Petržalky [PDF, 30 kB]
Zatiaľ najstarší opis chotára dnešnej Petržalky podáva listina z roku 1225, ktorou kráľ Ondrej II. potvrdil marienberskému kláštoru cistercitov v Kedhelyi (dnes Mannersdorf, Burgenland) vlastníctvo rozličných nehnuteľností, ktoré im daroval bán Dominik a jeho príbuzní. Podľa tejto listiny naproti prievozu pod bratislavským hradom sa nachádzala osada Pečenehov, ktorí v tejto oblasti vykonávali strážnu službu. V jej chotári vznikol majer Flocedorf (Wlocendorf) alebo Flezendorf, osídlený pravdepodobne nemeckými kolonistami na pôde, ktorá sa dostala po presídlení Pečenehov do vlastníctva rodu Miskolciovcov.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Erb, pečať, vlajka MČ [PDF, 424 kB]
Zložka dokumentov: Nové Mesto
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Insígnie starostu MČ [PDF, 415 kB]
Insígnie (reťaz) starostu Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto pozostávajú z reťaze, v strede ktorej sa nachádza v okrúhlej časti znak tejto mestskej časti - staničná budova konskej železnice a pod budovou ležiaci strapec hrozna s listom – a text: nad budovou BRATISLAVA, pod strapcom –NOVÉ MESTO. Reťaz sa používa ako symbol hodnosti.
Zložka dokumentov: Nové Mesto
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Obraz starostu MČ [PDF, 510 kB]
Obraz prvého starostu Mestskej časti Bratislava Nové Mesto od akademickej maliarky Eugénie Lehotskej RNDr. Miloša Lamperta z koalície VPN- KDH (1990-1994).
Zložka dokumentov: Nové Mesto
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Kronika MČ Nové Mesto [PDF, 864 kB]
V kronikách mestskej časti Bratislava – Nové Mesto sú jednak opísané a graficky vykreslené symboly tejto mestskej časti – erb, pečať a vlajka, ale sú tu tiež zaznamenané aj zápisy významných osôb , ktoré navštívili túto mestskú časť Bratislavy ( Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a iní).
Zložka dokumentov: Nové Mesto
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
13.12.2010Berchtoldov palác [PDF, 789 kB]
Palác grófa Berchtolda bol záhradným palácom s parkom, ktorý stál od roku 1832 do výstavby bývalého Domu odborov – Istropolisu v priestore dnešnej Škultétyho ulici a Trnavského mýta. Vo svojej dobe sa nachádzal za colnou hranicou v blízkosti železničnej trate vedúcej do sv. Jura a Trnavy. Tento dvojpodlažný 13 osový objekt slúžil od konca 19. storočia ako nájomný dom, neskôr ako kláštor tešiteľov a potom od 50. rokov 20. storočia tu bola hudobná škola. Na mieste parku bolo zriadené Centrálne trhovisko.
Zložka dokumentov: Nové Mesto
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
7.12.2010Insígnie obce [PDF, 78 kB]
Insígnie obce tvorí reťaz starostu, erb a zástava. Opis erbu: Na modrom štíte je na zelenom vŕšku zlatý dvojchvostý lev so striebornou zbrojou držiaci v pravej prednej končatine striebornú šabľu so zlatou rukoväťou. Vlajka je trojfarebná, na bokoch modrej a zelenej farby v strede s užším žltým pruhom. V spodnej časti má dva zástrihy.
Zložka dokumentov: Rusovce
PhDr. Zuzana Zvarová, zástupca riaditeľa
7.12.2010Zástava dobrovoľného hasičského zboru [PDF, 60 kB]
V roku 1878 vznikol v obci dobrovoľný hasičský zbor. Zástava zboru je uložená v požiarnej zbrojnici. Je riešená troma zvislými farebnými pruhmi: červeným, bielym a modrým. V strede je emblém sv. Floriána. Na druhej strane v strede je vyšitý znak hasičov.
Zložka dokumentov: Rusovce
PhDr. Zuzana Zvarová, zástupca riaditeľa
7.12.2010Hasičská striekačka [PDF, 171 kB]
V roku 1878 vznikol v obci dobrovoľný hasičský zbor, ktorý založil a podporoval gróf Henckel, ktorý pre zbor zakúpil ručnú koňmi ťahanú striekačku vyrobenú v roku 1905.
Zložka dokumentov: Rusovce
PhDr. Zuzana Zvarová, zástupca riaditeľa
7.12.2010Kronika dobrovoľného hasičského zboru [PDF, 111 kB]
V roku 1876 zničil tretinu obce rozsiahly požiar. V roku 1878 vznikol v obci dobrovoľný hasičský zbor, ktorý založil a podporoval gróf Henckel. Najstaršia kronika zboru je z rokov 1878 – 1922.
Zložka dokumentov: Rusovce
PhDr. Zuzana Zvarová, zástupca riaditeľa

Zobrazených je 25 z celkového počtu 1800 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 ... 49 50 51 52 -53- 54 55 56 57 ... 72  ďalšia stránka >
 

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Kontext

Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.