Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka

 

Prehľad dokumentov

Zobrazených je 25 z celkového počtu 1800 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 ... 48 49 50 51 -52- 53 54 55 56 ... 72  ďalšia stránka >
 
Radené zostupne ZmenenéNázov a anotáciaZodpovedá
16.12.2010Pomník - busta skladateľa Mikuláša Moyzesa z r. 1972, autor Karol Lacko, odcudzená zo Sadu J.Kráľa [PDF, 258 kB]
V Sade Janka Kráľa, ktorý založili v roku 1775, bola okrem upravených cestičiek, lavičiek aj rôzna sochárska výzdoba. 19. októbra 1972 bol v parku slávnostne odhalený pomník hudobného skladateľa Mikuláša Moyzesa (1872 – 1944) od akad. sochára Karola Lacka. Pomník pozostáva z dvoch častí – spolu vytvárajú oválny podstavec , v hornej časti sa nachádza busta – hlava skladateľa , v druhej časti nápis z čiernych písmen – HUDOBNÝ SKLADATEĽ MIKULÁŠ MOYZES 1872 - 1944
V súčasnosti pomník nie je osadený v Sade J.Kráľa, nakoľko busta bola zničená a podstavec je uložený v depozite Pamingu v Čiernom lese. Po obdržaní financií Paming ráta s vyhotovením kópie busty a znovuosadením pomníka.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Triangel – hraničný medzník troch štátov (1918-1938) [PDF, 22 kB]
Triangel – trojrozmerný ihlan asi 1,5 m vysoký označený štátnymi znakmi 3 susediacich štátov, hraničný medzník troch štátov – ČSR, Rakúska a Maďarska, sa nachádzal pri Janíkovom dvore na súbehu poľných cestičiek. Bol postavený v roku 1918. Odstránili ho po okupácii Petržalky 10. 10. 1938 hitlerovským Nemeckom
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Starý cintorín [PDF, 347 kB]
V priestore vytvorenom dnešnou Gercenovou ulicou a Daliborovým námestím, na pláne z roku 1930 sú to ulice Štefánikova, ul. Karla Marxa a Kvetoslavova, sa aj podľa uvedeného plánu a tiež fotografie z roku 1945 nachádzal starý cintorín. Po skončení vojny v roku 1945 pri jeho západnom múre z vonkajšej strany odkryli 5 masových hrobov, v ktorých ležalo 460 obetí , zväčša väzňov koncentračného tábora v Petržalke, ktorých zabili príslušníci nacistických oddielov.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Starý kostol [PDF, 241 kB]
Súčasťou starej Petržalky bol aj kostol sv. Jána (Sct. Joannus)(?sv.Juraja) zo 17. storočia ( 1672), ktorý asanovali v roku 1932 a miesto neho postavili väčší kostol na Gercenovej ulici. Starý kostol stál pri Pečnianskom resp. Kapitulskom ramene pri bývalej Školskej ulici a Viedenskej ceste.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Kaplnka sv.Jána Nepomuckého [PDF, 132 kB]
V blízkosti Au Café na nábreží Dunaja, na okraji dnešného sadu Janka Kráľa sa nachádzala na začiatku 20. storočia neogotická kaplnka , v ktorej za mrežou bola socha sv. Jána Nepomuckého.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Božie muky [PDF, 148 kB]
Na križovatke Orošvárskej (Rusovskej) a Kopčianskej cesty sa nachádzala božia muka – bol to drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom, ktorý odstránili pri budovaní križovatky začiatkom 80. rokov 20. storočia.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Božie muky [PDF, 480 kB]
Táto božia muka v tvare dreveného kríža s ukrižovaným Ježišom Kristom sa nachádzala na vŕšku pri kine Iskra a asanovali ju pri výstavbe v Petržalke, jej osud je neznámy
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Morový stĺp [PDF, 149 kB]
Na pamiatku obetí moru v roku 1809 bol postavený na rohu križovatky ulíc Zväzáckej, Sofijskej a Makarenkovej morový stĺp, ktorý zanikol pri asanácii starej Petržalky.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Hrobka generála Cvrčeka de Mielec [PDF, 200 kB]
Hrobka – kaplnka, miesto posledného odpočinku legendárneho generála z prvej svetovej vojny Cvrček de Mielec , sa nachádzala na vojenskom cintoríne v Petržalke pri bývalej Durvayovej tehelni na Kopčianskej ceste. Generál bol exhumovaný krátko po prvej svetovej vojne a kaplnka, nad vchodom ktorej sa nachádzala dvojica erbov a nápis Cvrček de Mielec, bola asanovaná v roku 1936 z dôvodu stavby pevnosti na hranici s Rakúskom okupovaným od marca 1938 hitlerovským Nemeckom.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Električková trať do Viedne a remíza - vozovňa električiek [PDF, 1,5 MB]
Budovu remízy elektrickej železnice – električky do Viedne postavila na Bratskej ulici v blízkosti dnešného cintorína v Petržalke firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1913-1914. Trať tejto električky išla z dnešného Vajanského nábrežie – východzia stanica bola asi v priestoroch dnešného parčíka pri súsoší Bulharských partizánov. Odtiaľ trať pokračovala Mostovou, Jesenského , Štúrovou ulicou na Šafárikovo námestie, dunajský starý most, ďalej Viedenskou a Rusovskou cestou na Kopčiansku cestu.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Stará železničná stanica [PDF, 302 kB]
Na mieste dnešnej novej budovy železničnej stanice Bratislava – Petržalka na Kopčianskej ulici stála od začiatku 20. storočia staničná budova Pozsony Ligetfalu s centrálnou jednoposchodovou časťou so štyrmi okennými osami a k nej sa z jednej i druhej strany pripájali prízemné krídla, tak ako to dokumentuje napríklad fotografia z roku 1910.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Židovský zhromažďovací tábor [PDF, 145 kB]
K teritóriu Bratislavy patril aj provizórny koncentračný tábor v Petržalke. Fašisti ho zriadili až v polovici decembra 1944 na území, ktoré vtedy ešte bolo nemecké. Väznili tu najmä maďarských židov, ale i Poliakov, Ukrajincov, Talianov a Juhoslovanov. Transport 1600 väzňov prišiel z Budapešti na železničnú stanicu v Petržalke 12. decembra 1944 a prebrali ich tu jednotky SA. Väzňov v skupinách po 100-150 napchali do hospodárskych budov, na povaly a do garáží. V týchto priestoroch sa vôbec nekúrilo, väzni spávali na zemi a dostávali veľmi slabú stravu. Pracovali veľmi ťažko na zákopových prácach na maďarsko-rakúskom pohraničí, boli nedostatočne oblečení...
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Kasárne [PDF, 226 kB]
V Petržalke bolo niekoľko kasární: na Kopčianskej - 4. ženijný pluk, na Zadunajskej (na ul. Schillerovej, Benešovej) – 39. pluk – technická rota, v Ovsišti – 39. pluk. Na pláne z r. 1930-1931 je v blízkosti AuParku (dnešného Sadu Janka Kráľa) a železnice zachytená na Ulici Schillera Jelínkova kasáreň – to je vyššie spomínaná kasáreň na Zadunajskej.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Továrne [PDF, 976 kB]
História podniku WESTEN- SPHINX – SFINX - Kovosmalt– smaltovaný riad siaha do roku 1896, kedy rakúsky podnikateľ Peter Westen založil závod na výrobu smaltovaného riadu v Petržalke, ktorý zabezpečoval aj potreby armády.V prvých rokoch existencie továrne v nej pracovalo okolo 200 robotníkov, v roku 1930 až 647. Práve na pláne z roku 1930 je vyznačená v priestore dnešnej Kopčianskej ulice oproti nádražiu- železničnej stanice v Petržalke Emailová továreň, ktorej výrobné haly sú zachytené aj na pohľadniciach zo začiatku 20. storočia – prízemné dlhé objekty s presklenými šikmými strieškami, komíny, ale aj niekoľko podlažná budova mlyna.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Vodárenská veža pri tehelni Antona Durvaya [PDF, 396 kB]
Bohatý bratislavský mešťanosta Anton Durvay založil tehelňu v Petržalke v blízkosti Kopčianskej ulice v druhej polovici 19. storočia, roku 1883. Nevybral si periférnu staropetržalskú lokalitu náhodou. Geologický prieskum, ktorý si nechal vykonať, potvrdil veľmi kvalitnú surovinu – zeminu na výrobu tehál, ktoré boli označené iniciálkami majiteľa A.D. Tieto tehly boli vyhľadávané stavebníkmi zo širokého okolia. V tehelni, ktorá je zachytená aj na vedute, pracovalo 130 robotníkov. V oplotenom priestore sa nachádzali prízemné administratívne ale aj obytné budovy, ako aj výrobné objekty – tehelne, ale aj kotolňa, strojovňa, vodáreň a tiež skladové priestory.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Mlyny [PDF, 1,5 MB]
Obilný mlyn Karola Huttela sa nachádzal na Štefánikovej (Zväzáckej) ulici pri hostinci Gammel.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Majere – Popperov majer (Janíkov dvor), Kapitulský dvor [PDF, 46 kB]
V medzivojnovom období sa v Petržalke nachádzali aj majere, ktoré uvádza vo svojich publikovaných spomienkach aj p. Jaroslav Gustafík. Majer Kapitulský dvor sa nachádzal na Viedenskej ceste po ľavej strane smerom na Berg. Ešte aj na mape Bratislavy z roku 1990 sa pri križovatke ciest Viedenská a Vranovská, Údernícka ulica nachádza lokalita s nápisom Kapitulský dvor. V medzivojnovom období tu bývalo asi 10 rodín , boli to potomkovia starosusadlíkov – Heinischovci, Wittmannovci, Grandlovci...V jednom majerskom objekte bol hostinec pána Heinischa a asi 200 m od Kapitulského majera sa nachádzala „šutrovňa“, kam sa chodili petržalské deti kúpať. Za svojím hostincom mal pán Heinisch ovocný sad. Do kruhu tu boli položené stoly a lavice, uprostred bolo betónové kolo, kde sa tancovalo. Príležitostne tu koncertovala petržalská kapela pod taktovkou pána Konráda Kaesa. Janíkov dvor je vyznačený na vyššie uvedenej mape na opačnom konci Petržalky smerom na Rusovce.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Hostince [PDF, 307 kB]
V západnej časti Pečenského lesa, ktorý bol typickým lužným hájom s bohatou flórou a faunou, vyhľadávaným lovným revírom na vysokú a čiernu zver s čulým rybolovom v pretekajúcom Pečenskom ramene, pri nábreží Dunaja stál hostinec U Krištofíka (U Krištofa). Viedla k nemu nábrežná cestička od zátoky Auspitz, i dva lesné chodníky cez romantické lesné zákutia. Sú zachytené aj na pláne z roku 1930. Zdravý vzduch, domáca strava, vzorné pohostenie vo voľnej prírode a skvelá petržalská dychovka lákali množstvo návštevníkov, ako to dokladá aj fotografia zo začiatku 20. storočia. 35 členná kapela vznikla zásluhou dirigenta, skladateľa a učiteľa na sláčikové a dychové nástroje Konráda Kaesa, ktorý žil v Kopčanoch (Kitsee) a do Petržalky dennodenne dochádzal.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Obecná lekáreň [PDF, 1,3 MB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – napr. aj obecnú lekáreň a obecnú sporiteľňu, ktoré boli na Štefánikovej ulici, poisťovňa Slovenská účastinná spoločnosť bola na vtedajšej Studenej a pošta na Bratislavskej ulici.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Obecná sporiteľňa [PDF, 293 kB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – napr. aj obecnú lekáreň a obecnú sporiteľňu, ktoré boli na Štefánikovej ulici.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Poisťovňa Slovenská účastinná spoločnosť [PDF, 293 kB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – napr. aj poisťovňu Slovenskej účastinnej spoločnosti na vtedajšej Studenej ulici.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pošta [PDF, 291 kB]
Petržalka bola v 20. rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československu a ako obec mala okrem miestneho úradu, kostola, školy aj ďalšie dôležité inštitúcie potrebné k životu obci – napr. aj poštu na Bratislavskej ulici.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Dostihová dráha, stará(18.stor.?)prelom 19. a 20. storočia [PDF, 447 kB]
Prvá dostihová dráha v Petržalke vznikla v priestore dnešnej Einsteinovej ulici v blízkosti Mánesovho námestia a najjužnejšieho cípu Sadu Janka Kráľa, tak ako ju pod názvom Dostihove závodište zachytáva plán z roku 1930 . Vybudovala si ju začiatkom 20. storočia Bratislavská klusácka spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1902, na pálffyovskom pozemku. Prvé jazdecké preteky na novom závodisku sa konali 6. septembra 1903. Okrem dostihovej dráhy tu bola drevená tribúna a dvojpodlažná pozorovateľňa pravdepodne pre rozhodcov. Dostihová dráha sa používala do roku 1933, keď ju rozparcelovali na záhrady.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Futbalové ihriská [PDF, 1,1 MB]
Podľa spomienok Staropetržalčana pána Gustafíka sa v starej Petržalke nachádzali tieto futbalové štadióny – I. Čsl. ŠK Bratislava (ČH) na Starohájskej ceste
PTE SC (Artmedia) na Kraskovského ulici
Makkabea ŠK (poštári) na Starohájskej ceste
Ligeti SC (ŠK Petržalka) na Starohájskej ceste
Matador ŠK na Kopčianskej ceste
PMTK SC na Klokočovej ulici
Slávia Kablo ŠK na ulici Pri Seči
Tehelňa ŠK na Kopčianskej ceste
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Športový štadión Macabea [PDF, 255 kB]
V blízkosti vyústenia Starého mosta na petržalskej strane sa nachádzalo v 30. rokoch 20. storočia viacero športových areálov. V 20. rokoch 20. storočia tu postavili aj štadión židovskej futbalovej jednoty ŠK Makkabea Bratislava. Zachoval sa jeho projekt od architekta Weinwurma. Štadiónu dominovala nezvyčajne vysoká drevená tribúna, možno aj so 45 ° sklonom. Židovský klub hral v rámci bratislavského futbalu súťaže I. triedy. I tento športový areál mal aj tenisové kurty, tak ako všetky petržalské štadióny a ihriská. Športový areál židovského klubu ŠK Makkabea v Petržalke prevádzkovali v posledných desaťročiach pred asanáciou štadióna ŠK Spoje Bratislava – Poštári. Z areálu, ktorý za okupácie úplne spustol a taký bol aj dlhé roky po vojne , vybudovali Spoje dôstojný stánok, ktorý fungoval až do asanácie v 70. rokoch 20. storočia.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.

Zobrazených je 25 z celkového počtu 1800 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 ... 48 49 50 51 -52- 53 54 55 56 ... 72  ďalšia stránka >
 

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Kontext

Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.