Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka

 

Prehľad dokumentov

Zobrazených je 25 z celkového počtu 1800 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 ... 47 48 49 50 -51- 52 53 54 55 ... 72  ďalšia stránka >
 
Radené zostupne ZmenenéNázov a anotáciaZodpovedá
16.12.2010Pripojenie Petržalky k Bratislave v r. 1946 [PDF, 124 kB]
Petržalka ( Engerau) od svojho samostatného vzniku v 16. storočí až do 20. storočia, kedy v 20. rokoch bola najväčšou obcou v Československej republike, sa stala 1. apríla 1946 súčasťou mesta Bratislavy ako jej XI. mestský (neskôr V.) obvod.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – r. 1973 – rozhodnutie o výstavbe novej Petržalky [PDF, 58 kB]
V júni roku 1966 bola vypúísaná súťaž na novú zástavbu starej petržalky s podmnienkou vytvorenia sídliska pre 100 000 obyvateľov a vybudovanie ďalších stavieb pre kultúrne, športové, školské , zdravotné a iné účely. Mala byť jednoznačne zachovaná aj priemyselná časť.O likvidácii starej Petržalky a nahradení pôvodných stavieb rodinných domov, ale aj polí, lúk, sadov a lesov na pravom brehu Dunaja novými domami sa definitívne rozhodlo v roku 1973. V marci toho istého roku bolo vydané územné rozhodnutie na stavbu prvého panelového domu. Ten bol postavený na Romanovej ulici a bol skolaudovaný v auguste roku 1977.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätný dátum – 14. 9. 2003 – návšteva pápeža Jána Pavla II. v Petržalke [PDF, 170 kB]
Počas svojej tretej návštevy na Slovensku v dňoch 11. – 14. 9. 2003 pápež Ján Pavol II. na veľkom priestranstve pred kostolom Svätej rodiny v Petržalke slúžil 14. septembra 2003 od 10 hodine svätú omšu, počas ktorej blahorečil dvoch božích služobníkov – gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopku a rádovú sestru Zdenku Schelingovú.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätné názvy prvých osád na území Petržalky [PDF, 117 kB]
Názvy prvých osád nachádzajúce sa na území dnešnej Petržalky sa vyskytujú v listinách z 13. – 15. storočia ako Flocendorf (Flezyndorf) , ale aj Unger Au – teda Uhorský ostrov , pretože to bol ostrov a niva pri hraniciach s nemeckým etnikom, ktorý patril k Uhorsku. V 16. storočí, kedy na toto územie prišli Nemci a Chorváti, ktorí sa tu usadili ako utečenci pred Turkami, sa stretávame s názvom Engerau ( užšia niva) neskôr po maďarsky Ligetfalu, najmä od začiatku 20. storočia v slovenčine Petržalka.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Názvy lokalít a chotárov Petržalky [PDF, 301 kB]
Na pláne mesta Bratislavy od V. V. Mészárosa z r. 1930-1, ale aj na iných plánoch mesta a okolia a tiež v iných archívnych prameňoch, či v literatúre, sú zachytené staré názvy chotárov a častí Petržalky.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Zoznam richtárov, starostov a predsedov NV Petržalky [PDF, 29 kB]
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Historické mapy s vyobrazením územia dnešnej Petržalky (r.1765, 1820, 1883, 1930, 1945) [PDF, 568 kB]
V Archíve mesta Bratislavy a v iných archívoch aj kultúrnych inštitúciách sa nachádzajú plány a mapy Bratislavy a okolia od 17. až do 20.storočia, na ktorých je zachytený Dunaj aj so svojimi ostrovmi a ramenami a tiež územie dnešnej Petržalky. Niektoré sú publikované v nižšie uvedených publikáciách.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Historické vojenské plány ( z r. 1809) [PDF, 337 kB]
V čase napoleonských vojen v rokoch 1805 a 1809 pocítila Petržalka ničivosť vojenského obliehania a pozičnej vojny. Veliteľ Bratislavy Bianchi, rakúsky brigádny generál talianskeho pôvodu dal Petržalku z bezpečnostných dôvodov obohnať valmi. Dňa 3. júna 1809 francúzske vojsko obsadilo po generálnom útoku Petržalku, rakúske vojsko sa utiahlo do uzavretých valov s priekopami na predmostí , okolo sadu Janka Kráľa. Tieto postavenia francúzskeho i rakúskeho vojska sú zachytené na dobových plánov z roku 1809, ale aj na plánoch uvádzaných v neskoršej literatúre.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Richtársky stôl [PDF, 106 kB]
V priestoroch miestneho úradu Petržalka na Zväzáckej, neskôr na Zadunajskej a aj na Jiráskovej ulici sa od polovice 20. storočia nachádzal masívny richtársky stôl. V strede jeho prednej časti sa nachádzal erb Petržalky.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Brody cez Dunaj [PDF, 46 kB]
Stredoveké archívne pramene informujú o viacerých brodoch resp. prevozoch cez Dunaj. Jeden bol pravdepodobne medzi Devínom a Hainburgom, iný pod terajším Bratislavským hradom. Ten strážila od polovice 13. storočia na brehu vybudovaná kamenná veža – Vodná veža (1254). Vyberalo sa tam mýto. Prievozy a brody cez jednotlivé ramená sa pravdepodobne v priebehu času menili podľa toho, ktoré z ramien Dunaja spojenie brehov umožňovalo. Jeden z prievozov bol v bývalej obci Prievoz (Oberufer, Förév), ktorá už zrástla s Bratislavou.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Zimný prechod cez zamrznutý Dunaj - Eisweg [PDF, 23 kB]
V čase tuhých zím sa dalo dostať z Petržalky cez zamrznutý Dunaj. Aby po ňom mohli prejsť aj povozy, aby sa volom a koňom nešmýkalo, robila sa pre nich cesta , volali ju Eisweg. Prvý upravený prechod sa spomína v roku 1595. Cesta sa uspôsobila tak, že z oboch brehov vybudovali neveľmi strmú rampu z brvien a dosák, na ľad nakládli slamené rohože, ktoré mierne poliali ľadom, aby k ľadu primrzli a nešmýkali sa po ňom. Keď staviteľ usúdil, že ľad je pevný , starosta vybral najlepšieho furmana, bola to čestná úloha, a poveril ho slávnostným prechodom cez rieku. Povozník vrchovato naložil voz a prešiel na petržalskú stranu, kde ho už čakalo množstvo Petržalčanov. Tí ho pohostili, oddýchol si on i koník a vybrali sa späť. Na bratislavskom brehu ho vítali davy ľudí a na radnici ho čakala odmena s hostinou. Posledná cesta (Eisweg machen) sa konala 26. januára 1626, lebo pod vozom preboril ľad a pod ním zmizli koníky i prievozník.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Prvý loďkový most cez Dunaj, od r. 1450 [PDF, 142 kB]
V archívnych prameňoch z 15. a 16. storočia sa uvádzajú „ mosty“ – loďkové prepojenia cez ramená Dunaja, ktoré sú zachytené aj na rytinách zo 16. storočia.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Lietajúci most, 1676-1809 [PDF, 213 kB]
Pokiaľ nebol v Bratislave v roku 1890 vybudovaný stály most, zabezpečovali prepravu z petržalského brehu Dunaja na bratislavskú stranu „mosty“ vytvorené loďkami.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Loďkový most Karolíny Augusty, 1825-1891 [PDF, 163 kB]
Most Karolíny Augusty bol loďkovým alebo tiež pontónovým mostom. Jeho vozovka bola poskladaná zo širokých plochých dosák a bola položená na rade nízkych člnkov. Tie boli ukotvené tak, že stáli v smere prúdu vody a voda pomedzi ne pretekala. V zimno období ich museli rozobrať, aby ich nezničili ľady. Jedno z najzaujímavejších znázornení tunajšieho mosta možno vidieť na sarkofágu Márie Terézie vo viedenskej krypte kláštora kapucínov. Ak mala v mieste takéhoto loďkového mosta preplávať loď ( a lode vtedy plávali výlučne „dolu vodou“), museli strednú časť loďkového mosta odpojiť a vysunúť tak, aby mohla loď voľne prejsť. Tak bola premávka na moste značne obmedzená.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Prvý stály most cez Dunaj [PDF, 317 kB]
Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy nebola až do konca 19. storočia možná, kvôli nezregulovanému toku a neupravených brehov Dunaja. O výstavbe takéhoto mosta mestské zastupiteľstvo rozhodlo už 9.4.1877, ale s prácami sa začalo až v apríli 1889.Výstavbu financovala vláda. Projekt vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ale stavbu mosta realizoval mestský hlavný inžinier Anton Sedlein. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený, že mestské zastupiteľstvo požiadalo o uvedenie mosta do prevádzky. Na otvorenie mosta prišiel 31. decembra 1890 panovník František Jozef, podľa ktorého most bol pomenovaný. 1. januára 1891 po ňom prešli prvé vozy a ľudia. Výstavba mosta stála 780 tisíc zlatých. Mostné teleso dlhé 460 m a 6,5 m široké bolo položené na siedmich mohutných kamenných pilierov. Najprv bola vybudovaná len časť pre vozy a peších, čoskoro bol dokončený aj druhý užší most pre železnicu, ktorý bol posadený na tie isté kamenné piliere. Za prejazd po mos
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Názvy najstarších ulíc [PDF, 324 kB]
Názvy najstarších ulíc v obci Petržalka – býv. Školská (Schulgasse) a Sedliacka(Bauerngasse) ,Pečnianska, Pekárska, Dlhá, Štefánikova, Hrebíčkova, Ružová, Drevená, Veterná, Viedenská, Kopčianska, Rusovská ulica uvádza vo svojej publikácii Tri prímestské obce na pravom brehu Dunaja Štefan Fekete alebo sú zachytené na pláne mesta z r. 1930-1931 od V. V. Mészárosa.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pamätník piatim padlým francúzskym vojakom v roku 1809 [PDF, 215 kB]
Na nábreží Dunaja sa nachádzal pomník francúzskym vojakom , ktorí padli v bojoch v Petržalke v roku 1809. Ako dokladá fotografia pomník pozostával z nízkeho podstavca, na ňom stál obdĺžnikový vyšší kubus, na prednej strane ktorého sa nacházala biela tabuľa s textom vo francúzskom a slovenskom jazyku.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Napoleonov strom – strom, pod ktorým stál vraj Napoleon [PDF, 195 kB]
Podľa J. Gustafíka (ale aj inej literatúry) na Tyršovom (Dunajskom) nábreží stál pri nástupišti propelera pri Au Café topoľ, pri ktorom ako sa traduje stál Napoleon a díval sa v roku 1809 počas obliehania Bratislavy na mesto . V roku 1938 po odtrhnutí Petržalky od Bratislavy a pripojení Petržalky k ríši stál pod týmto stromom vraj aj Hitler. V tridsiatych rokoch 20. storočia udreli do stromu viaceré blesky, preto spútali kmeň stromu železnou obručou, ale nakoniec ho v 60. rokoch 20. storočia odstránili.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Obranné valy na predmostí (Priami, Bianchi) [PDF, 432 kB]
Keď po roku 1660 Bratislave reálne hrozilo nebezpečenstvo útoku osmanských vojsk, rakúsko-uhorská vrchnosť zamýšľala ako spevniť hradby a opevnenia. Cisárska pokladnica uvoľnila veľké sumy na modernizáciu mestských opevnení. Hlavným inžinierom sa stal taliansky staviteľ J. Priami. Sú známe jeho veľkolepé projekty na obranu hradu, ktoré však neboli v celej miere realizované. Súčasťou jeho plánu bola aj tzv. Montecucolliniho petržalská obranná línia z roku 1663 a neskoršie Tokolyho šance, opevnenia na pravobrežnej strane loďkového mosta a výstavba či dobudovanie bastiónov pri menších mostoch cez dunajské ramená a brody. Mal sa vybudovať rozsiahly pevnostný systém, chrániaci najmä Viedenskú cestu. Medzi Pečenským a Chorvátskym ramenom bol projektovaný asi dvojkilometrový val.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Napoleónske šance z roku 1809 v Kapitulskom dvore [PDF, 221 kB]
Na prelome rokov 1808-1809 sa Petržalčania ocitli ako vo väzení, izolovaní od sveta ešte pred napoleonským obliehaním. Veliteľ Bratislavy, generál Bianchi, cisársky dôstojník talianskeho pôvodu, dal Petržalku pred očakávaným útokom Napoleonovej armády obohnať valmi, ktoré nadväzovali na staršie opevnenia z čias tureckého nebezpečenstva. Ľudia uviazli v pasci , a pred francúzskym útokom to aj tak nepomohlo. Dňa 3. júna 1809 po generálnom útoku francúzske vojská valy prelomili a Petržalku obsadili. Ľudské a materiálne straty, ktoré pri útoku utŕžili , boli príčinou, že s obyvateľstvom zaobchádzali s ešte väčšou tvrdosťou ako v roku 1805.Rakúsko-uhorská armáda sa stiahla za šance zhotovené na okraji dnešného Sadu Janka Kráľa. Prudké boje sa odohrávali najmä v oblasti kostola na brehu Pečenského ramena. Odtiaľto potom Francúzi ostreľovali Bratislavský hrad a jeho okolie.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Rudolfova záhrada – ZOO, akvárium, terárium [PDF, 150 kB]
V 20.-30.rokoch 20. storočia bol pri dnešnom Sade Janka Kráľa v rámci Rudolfovej záhrady objekt, ktorý všetci volali Akvárium.Za presklenými stenami tu boli rôzne ryby a vodné príšerky. Nachádzalo sa tu aj terárium s množstvom rôznych druhov hadov a na konci dvora sa nachádzali opice, ktoré sa tešili najväčšej pozornosti najmä detí.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Rozárium [PDF, 362 kB]
V Sade Janka Kráľa, ktorý prešporská mestská rada sa rozhodla vytvoriť v roku 1775, sa okrem bohatej kvetinovej výzdoby nachádzali aj rozličné ozdobné doplnky, kamenné vázy či sochy. V rokoch 1933 - 1937 založili v parku podľa návrhu mestského lekára Rudolfa Limbachera rozárium, v ktorom bolo okolo 500 druhov ruží. Počet vysadených ružových kríkov dosahoval okolo 5000 kusov. Rozárium bolo umiestnené v blízkosti platanov v juhovýchodnej časti parku. Bolo riešené pravidelne v centrálnej časti parku a bol tu aj kruhový bazén s plastikou sediacej ženy i lavičky. Ruže sa popínali po pergolách. Zámer výstavby rozária bol inšpirovaný rozáriom v parku rodiny Chotkovej v Dolnej Krupej.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pomníky- Flóra, Artemis, Tristan, Diana, Poseidón [PDF, 325 kB]
Druhú polovicu 19. storočia poznačila činnosť Okrášľovacieho spolku. Park je drobený na menšie celky a narúša sa jeho celá koncepcia Z iniciatívy spolku po roku 1868 vznikajú kvetinové výsadby s doplnkami ( vázy, stojančeky), do strednej časti parku bol postavený vodomet, ktorý zostrojil bratislavský hodinár Kiesling. Z mesta boli do parku premiestnené niektoré sochy , ako napr. Flora, Artemis, Tritón, Nymfa.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Bazén s plastikou ženy [PDF, 217 kB]
V Sade Janka Kráľa, ktorý založili v roku 1775, bola okrem upravených cestičiek, lavičiek aj rôzna sochárska výzdoba ( socha speváčky O. Trebitschovej od A. Rigeleho, maďarského básnika S. Petofiho od B. Radnaya a M. Tyrša od Pospíšila . V rokoch 1933 – 1937 bolo zriadené v parku rozárium, kde sa nachádzal aj kruhový bazén s plastikou sediacej ženy.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.
16.12.2010Pomník - busta dr. Miroslava Tyrša zakladateľa Sokola [PDF, 173 kB]
V Sade Janka Kráľa, ktorý založili v roku 1775, bola okrem upravených cestičiek, lavičiek aj rôzna sochárska výzdoba. V 20. a 30. rokoch 20.storočia sa v parku , vtedy Tyršovom parku, nachádzala busta dr. Miroslava Tyrša, zakladateľa Sokola. Na poslednej z troch odstupňovaných súčastí podstavca, kde bol vyrytý text – DR.M.TYRŠ (1832-1932) je položená busta M. Tyrša.
Zložka dokumentov: Petržalka
PhDr. Viera Obuchová, CSc.

Zobrazených je 25 z celkového počtu 1800 záznamov na stránke:  

< predchádzajúca stránka  1 ... 47 48 49 50 -51- 52 53 54 55 ... 72  ďalšia stránka >
 

Zobraziť výber stĺpcov tabuľky »


Kontext

Zobraziť aktuálne dokumenty | archív dokumentov | dokumenty vrátane archívu

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

Teraz ste v móde "Bez grafiky". Prepnutím do grafického zobrazenia zobrazíte štandardnej verzii webu.