Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia

Výstavba obchodného domu Prior (spolu s hotelom Kyjev) bola v 60.-tych rokoch 20. storočia výsledkom veľkorysého architektonického konceptu premeny centrálneho priestoru hlavného mesta. Po období historizujúceho socialistického realizmu 50.-tych rokov, vznikol v centre mesta súbor objektov, ktoré znamenajú nástup moderny v architektúre na Slovensku. Odvážna a inovatívna konštrukcia objektu obchodného domu je zásadným tvorivým počinom, ktorého autorom bol vtedy len 30 ročný mladý architekt Ivan Matušík (*1930). Pre objekt obchodného domu architekt navrhol nezvyklý tvar - robustný trojhran, ako znak stability a istoty.

Ikonickou stavbou Záhradníckej ulice je budova Justičného paláca. Ide o rozsiahly stavebný komplex na symetrickom pôdoryse, ktorý vytvára celý obytný blok lemovaný ulicami Šoltésovej, Chorvátskou, Justičnou a Záhradníckou. Autorom projektu je Alexander Skutecký, v spolupráci s V. Holeschom. Projekt je z r.1937, realizácia o rok neskôr.

Rozmerný bytový dom uzatvára svojou hmotou stavebný blok vymedzený ulicami Povraznícka, Bjornsonova a Belopotockého. Dom je zaujímavý svojim prejazdom, ktorým prepája Benediktiho a Anenskú ulicu s Bjornsonovou. Nad prejazdom je umiestnená pamätná tabuľa Björnsone Björnstjerna s portrétnou plaketou, po stranách prejazdu sú ploché mramorové kruhové terče s textom. Tieto PT sú NKP, objekt nie je chránený.
Mohutný bytový dom navrhol nestor slovenskej architektúry prof. Emil Belluš (1899-1979) v r.1935. Okrem menších, ale aj veľkorozmerných bytov navrhol Belluš do objektu aj viacero ateliérov, ktoré využívali viacerí renomovaní slovenskí umelci (Galanda, Fulla, Ondreička).

V radovej zástavbe Pražskej ulice upúta pozornosť rozmerný objekt Západoslovenských elektrární. Ide o polyfunkčný objekt, v ktorom sa spájajú viaceré funkcie. Pôvodnú stavbu na tomto mieste postavili podľa projektu Fridricha Weinvurma a Ignáca Vécseiho v r.1928. O deväť rokov neskôr objekt prestaval, nadstaval a fasádu zjednotil architekt Dušan S. Jurkovič (1868 -1947). Jurkovič sa v 30.-tych rokoch venoval vo svojej tvorbe vo veľkom meradle aj technickým stavbám, špeciálne pracoval pre energetiku. Tieto stavby majú veľa spoločných znakov, jedným z veľmi špecifických, je keramický obklad fasády. (Jurkovičov brat mal v Trnave tehelňu).

Typický objekt pôvodnej zástavby Obchodnej ulice, postavený na úzkej parcele. Je to pôvodne vinohradnícko- remeselnícky dom, upravený začiatkom 20. stor. Úpravy boli realizované podľa projektu Ing. arch. Jindřicha Merganca (1889 – 1974) , ktorý v r.1924 navrhol zaujímavú nadstavbu objektu, ako dynamickú kompozíciu v duchu kubistického expresionizmu.

V Bratislave od r. 1840 fungovala tzv. Roykova základina, charitatívna organizácia založená jedným z najbohatších bratislavských mešťanov, A. S. Roykom. Táto organizácia sa rozhodla vybudovať na uvoľnenom priestore na Obchodnej ul. bytový dom s obchodnými prevádzkami. So súhlasom Konventu Milosrdných bratov vybudovala v r. 1931 známu „Royko pasáž“ spájajúcu Obchodnú ulicu s Jedlíkovou ulicou. Royko pasáž spája Obchodnú ulicu s Jedlíkovou ulicou a následne cez Orient pasáž aj s Nám. SNP. Projekt spracoval architekt Ernst Steiner v r.1924 v duchu čistého funkcionalizmu. Budova má 5 nadzemných podlaží a jedno ustúpené podlažie. V parteri sú obchodné priestory a vstup do pasáže. Pasáž má úžasný tvarovaný strop, presvetlená je cez sklobetónové tvárnice.

Kostol reformovanej cirkvi je súčasťou kompaktnej zástavby zadnej časti Námestia SNP. V dvorovej časti pokračuje obytným domom reformovanej cirkvi, tzv Kalvínov dvor, ktorého priečelie tvorí líniu Obchodnej ulice. Obytný dom, ktorý je s kostolom spojený malou záhradkou má podobnú kompozíciu priečelia s motívom štítu ako kostol. Jeho ráz je však skôr secesný než novorománsky. K zadaniu na kostol a nájomný dom predchádzala súťaž, v ktorej pravdepodobne zvíťazil mladý (ešte iba študent architektúry) Bratislavčan Franz Wimmer. Tento rozsiahly komplex je v rokoch 1911 – 1913, jeho prvou realizáciou. Oba objekty kostol aj fara (obytný dom) boli prevádzkovo prepojené. Bol to prvý vysoký dom na tejto ulici, postavený zo železobetónu.

Rozmerný obchodný a obytný dom postavený v duchu čistého funkcionalizmu v rokoch 1933-1934 podľa projektu Fridricha Weinwurma (1885 -1942) a Ignáca Vécseia. Objekt má 6 nadzemných podlaží a jedno ustúpené podlažie. Okenné otvory majú podobu širokých francúzskych okien s drôteným zábradlím. Obchodné priestory spĺňali najvyššie požiadavky na obchodnú prevádzku, v objekte prechádzali cez dve podlažia, ktoré spájal otvor v tvare elipsy s oceľovým zábradlím. Prakticky celý parter je riešený ako veľkorozmerný výklad, s veľkými presklenenými plochami v kovových tvarovaných rámoch . Obchodné priestory predstavujú spolu so strohou fasádou jeden celok. Objekt je príkladom dokonalej symbiózy obchodnej a obytnej funkcie. Bratislavčania ho majú v pamäti ako OD Pionier, neskôr Junior.

Dominantnou stavbou Vazovovej ulice je objekt Slovenskej technickej univerzity, ktorá zapĺňa jej celú severnú časť. Budova bola postavená pre potreby Školy umeleckých remesiel, v r. 1928 (až 1937), podľa projektu dvojice architektov Jiřího Grossmanna (1892-1957) a Aloisa Balána v duchu Bauhausu. Táto dvojica autorov navrhla v medzivojnovom období v Bratislave viacero funkcionalistických stavieb. Budova školy na Vazovovej je mimoriadne cenný príklad vysoko účelovej školskej budovy, pri stavbe ktorej boli použité mnohé moderné technológie. Nosnou konštrukciou je liaty rámový železobetónový skelet.. V duchu funkcionalizmu je spracovaná celá hlavná fasáda, členená veľkoplošnými rastrovanými oknami. Charakterizuje ju prísna symetria, s ustúpeným centrálnym stavebným blokom, v ktorom je situovaný hlavný vstup do budovy. Budova je zachovaná v svojej celistvosti a stále slúži ako škola.

Takmer celú juhovýchodnú stranu Gorkého ulice zaberá rozmerný polyfunkčný dom postavený v r.1934 -5 vo funkcionalistickom štýle. Autorom projektu je architekt Alexander Skutecký (1883-1944). Projekt bol spracovaný pôvodne pre dve poisťovne . V objekte mali poisťovne prevádzky, na vyšších poschodiach boli byty zamestnancov. Skutecký navrhol až puristicky čistú podobu architektúry. Aby potlačil možno nevhodnú veľkú hmotu objektu v relatívne úzkej ulici, rozhodol sa o striedanie hmoty domu s otvoreným priestorom s terasou. Vznikla tak špičková architektúra, ktorá je súčasťou bratislavského súboru funkcionalistických stavieb. Stavba má železobetónovú skeletovú konštrukciu, vyplnenú tehlami, kovové okenné výplne, hladké fasády obložené travertínom, v interiéri bol použitý mramor. Budova je zachovaná prakticky bez zmeny.

Nárožný objekt, postavený pôvodne ako obchodný a obytný dom pre Dunajskú banku. Autorom projektu je významný bratislavský staviteľ, predstaviteľ bratislavského funkcionalizmu Fridrich Weinwurm (1885 -1942), v spolupráci s Ignácom Vécseim. Budovu postavili v r.1936 -1937. Objekt vhodne svojou hmotou vypĺňa nárožie exponovanej časti mesta. Vytvára zaujímavý kontrast k historizujúcej architektúre svojho okolia. Architekti veľmi vhodne spojili obchodné priestory v parteri, s kancelárskymi priestormi na poschodí a s bytmi na ďalších podlažiach. Výraz fasády určujú rozmerné francúzske okná s drôteným zábradlím. Bratislavčania tento objekt vnímajú aj ako spomienku na ikonický bufet Mliečny bar, ktorý bol roky v prízemí budovy (dnes prevádzka McDonald´s).

Obchodný dom TETA bol postavený ako prvý obchodný dom v meste roku 1929. Projektantom bol architekt Alexander Skutezky, staviteľom bol Armin Hecht, ktorý zároveň postavil aj objekt na Grösslingovej ulici č. 9. Oba domy boli prepojené nezakrytou pasážou.
Nájomníkom časti do Dunajskej ulice bola firma TETA, ktorá v ňom zriadila jednotkový obchod. Objekt sa vyznačuje čistými funkcionalistickými tvarmi. Po 2. svetovej vojne v ňom bola zriadená obľúbená predajňa potravín.

Bratislavský okrášľovací spolok z členských príspevkov, z podpôr mesta a z iniciatívy a nadšenia občanov obnovoval staršie a zalesňoval neupravené a pôvodný účel strácajúce priestranstvá. Takým priestorom bola aj plocha bývalého trhu na hovädzí dobytok medzi Starým mostom a budovou UK na Šafárikovom námestí. Vznikol tu významný, hoci rozsahom malý parkový priestor, ktorý bol od svojho založenia výborne udržiavaný. Plocha bola pravidelne delená štyrmi prístupovými cestičkami v rohoch nepravidelného obdĺžnika, ktoré lemovali oválnu centrálnu plochu, v ktorej bola umiestnená neskôr fontána zvaná „Kačica“ od bratislavského sochára R. Kuhmayera dokončená r. 1914 ( národná kultúrna pamiatka). Na navŕšených prírodných kameňoch uprostred bazéna sochár naturalisticky stvárnil postavičky chlapcov, ako sa hrajú a zápasia s kačkami. Voľne sa pritom inšpiroval miestnou povesťou o chlapcoch – pastierikoch, ktorí sa posmievali vodníkovi a ten ich zaklial. Parčík mal všetky plôšky lemované tepanou kov

Budova na Bottovej ulici č. 2 bola postavená v roku 1941 podľa projektu firmy Pittel a Brausewetter v čase najväčšieho rozmachu továrne Apollo, rafinérie minerálnych olejov. Tá začala svoju výrobu v Bratislave v roku 1896 a postupne sa stala jednou z najmodernejších rafinérií v strednej Európe.
Rozmach továrne v 40. rokoch, kedy bola budova postavená, súvisel so začatím činnosti krakovacieho amerického zariadenia DUBBS, ktoré patrilo k vtedajšej svetovej špičke.
Objekt patrí k typickým predstaviteľom továrenskej architektúry 40. rokoch minulého storočia, jeho suterén slúžil v priebehu vojny ako protiletecký kryt pre 380 osôb. Počas bombardovania továrne bol zasiahnutý juhozápadný koniec budovy.

Stará sladovňa bola postavená okolo roku 1872 ako sladovňa pre bratislavský pivovar Stein, ktorý patril k najväčším pivovarom na území Slovenska. Bola počas prevádzky niekoľkokrát modernizovaná, hlavne v 40. rokoch 20. storočia.
Medzi rokmi 1975 – 1980 prešiel objekt kompletnou rekonštrukciou a bol prestavaný na ikonickú piváreň nazývanú Mamut. Po roku 1989 tu boli rôzne prevádzky, dnes je prázdna.
Objekt starej sladovne historicky súvisí s pivovarom Stein, ktorého kvasiareň bola vyhlásená na národnú kultúrnu pamiatku.
Budova je pripomienkou dejín pivovarníctva v Bratislave. Po zastavení výroby bola v 70. – 80. rokoch ako jedna z 1. priemyselných stavieb rekonštruovaná pre spoločenské účely, čo svedčí o uvedomení si jej hodnoty pre históriu a súčasný život mesta.