Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave - vedecká inštitúcia


Vyhľadávanie


Cesta: Titulka > Archeologický výskum

 

Archeologický výskum v Apponyiho paláci

Apponyiho palác
Cieľom archeologického výskumu je vypracovanie podrobnej archeologickej topografie priestoru parcely, ktorá ako už je na základe výsledkov výskumu známe, mapuje archeologické osídlenie parcely od novoveku - od prelomu 18. storočia až po neskorú dobu laténsku - 1.storočie pred n.l.
 

 
 

Najmladšie nálezy z archeologického výskumu prezentujúce horizont 16. až 18. storočia sú zastúpené v rôznych polohách parcely, či už nádvoria, resp. suterénov. Z priestoru nádvoria ide o nález línie kanalizačného zberača z 18. storočia, o objekt studne umiestnenej v stredovej línii dvora a postavenej v priebehu 16. storočia, resp. o nálezy ľadníc v suterénnych priestoroch. K tomuto horizontu nálezov patrí aj – hromadný nález mincí. Ide o 17 mincí z  Uhorska, strieborné denáre z obdobia panovania Ferdinanda I., Maximiliana II., predbežne z prvej polovice 16. storočia.

 

Stredoveký vývoj parcely v intervale stredovekého mesta je mapovaný v horizonte druhej polovice 13. až prelomu 15. a 16. storočia. Archeologický výskum dokázal veľmi presne v súbehu s historicko - architektonickým výskum identifikovať dve pôvodné stredoveké parcely na ktorých vznikla dnešná parcela Radničná 1 – Apponyiho palác. Na parcele bližšie k Ungerovmu domu archeologický výskum identifikoval najstaršiu murovanú architektúru na parcele – dvojpriestorový dom z druhej polovice 13. storočia, s prístavbou z prelomu 15. a 16. storočia. Rovnako lokalizoval hospodársku základňu parcely so systémom objektov odpadových jám, ktoré sa chronologicky vzťahujú podľa nálezových súborov k druhej polovici 13. až druhej polovici 14. storočia. Pri murovanej architektúre sa objavila aj najstaršia studňa na parcele, ktorá zanikla na prelome 14. a 15. storočia. Hnuteľné nálezy z tohto obdobia sú zastúpené výnimočne veľmi dobre dochovanými súbormi stredovekej keramiky, ako aj stredovekého skla.

 

Predmestské osídlenie parcely je doložené ku koncu 12. až do prvej polovice 13. storočia. Prezentuje ho nález drevohlinitého domu ktorý sa nachádza v priestore dnešného podbránia. Výskum sa ho doteraz dotkol len okrajovo, napriek tomu ide o výnimočný nález, z pohľadu stredovekej archeológie na území mesta. Svoje zastúpenie v archeologickom osídlení dnešnej parcely na Radničnej ulici č 1 má aj veľkomoravský horizont z druhej polovice 9. až začiatku 10. storočia a to v podobe dvoch kostrových hrobov, ktoré sú súčasťou väčšieho pohrebiska identifikovaného v tomto priestore už skôr a v podobe jednej pôvodne zásobnej, neskôr odpadovej jamy. Prekvapením je prítomnosť jamkovitého hrobu s nálezom hrnca a bronzového prsteňa, ktorý je predbežne kladený na prelom 5. a 6. storočia n.l.

 

Najstaršie archeologické osídlenie na parcele objektu Radničná ulica č.1 pochádza z neskorej doby laténskej - 1. storočie pred n.l. Čo do významu je zrovnateľné so stredovekým osídlením. Výskum identifikoval dve studne, hrnčiarsku pec a sídliskový objekt s kolovou konštrukciou. Medzi unikátne hnuteľné nálezy z týchto objektov patrí nález železného roštu, ktorý je jediným exemplárom v priestore strednej Európy. Čo do dochovania je unikátom aj nález hrnčiarskej pece, ktorá sa stane súčasťou archeologickej expozície Mestského múzea a bude prezentovaná „in situ“.

 
Kontakt: PhDr. Branislav Lesák
Vytvorené / Posledná aktualizácia: 17.7.2007 / 17.7.2007

 

Zobraziť vyhľadávací formulár »



Informácie v päte

web & design , redakčný systém